Rovnaké, ako k užívaniu iných návykových látok, ktoré “zotročujú” človeka stvoreného pre ozajstnú slobodu. Aj keď je niečo “iba” slabou drogou, je tu dokázateľné riziko, že to vychováva pre užívanie čohosi intenzívnejšieho a je veľkým otáznikom, kde sa takýto človek zastaví, keď ho premôže závislosť. Preto cirkev nemôže schvaľovať to, čo okrem medicínskeho dozoru sa podáva ako liek iba na určitý čas, ktorý je nutný pre zdravotný efekt, ale nie iba pre akýsi dobrý pocit z eufórie, ktorá neznamená dobrý dopad na zdravie a psychiku ĺudí. Čo sa postupne veľmi škodlivo prejaví na reálnom prežívaní života, ktorého šťastie sa zúži na užívanie návykových látok, ktoré čím ďalej tým viac budú nahlodávať zdravie a radosť z reálneho života.
+Milan.