Ak by sme týmto smerom rozmýšľali, tak ani traktoristi neorú, len sedia v traktore, či intelektuálne pracujúci si len čítajú, a nie robia… Ak nás ktorákoľvek činnosť odvádza od vnútorného pocitu voľnosti, ktorý vyplýva z nedele, kedy si potrebujem odpočinúť a viac ako cez týždeň sa zamerať na Boha a duchovné veci, ktoré bežne len „preletíme,“ potom sa to dá považovať za prácu, ktorá zväzuje. Lebo odpočinok, ktorý nám Boh zdôrazňuje, je psychologickou i fyzickou potrebou každého z nás. A keď dnes hovoríme o civilizačných ochoreniach, treba povedať, že z veľkej časti tomu napomáha aj neustály stres, ktorý nás sprevádza aj v nedeľu. Tým, že si povieme – prečo si to neporobiť v nedeľu, kedy mám trocha viac času, lebo cez týždeň nás čaká toľko profesných povinností, týmto len pokračujeme v činnosti, ktorá nedovolí oddýchnuť. Práca nie tým zaťažuje, že je vždy fyzický ťažká, ale často viac imperatívom vedomia, že ju musím urobiť. Ak sa toho vedomia nezbavím vnútorným nastavením, že dnes nesmiem lebo je sviatok, potom vždy budem v strese – či by som „ešte to a to“ nemohol stihnúť, keďže mám voľno, lebo je nedeľa. Preto nám Boh imperatívom jedného z desiatich prikázaní dáva: „Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil!“ To, že je to príkaz daný kvôli nášmu dobru je zrejmé aj z Kristových slov: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu“ (Mk 2, 27). Aj Kristus porušil sobotu, keď to bola nutnosť lásky a pomoci pri uzdravení chorého. Ale keď v domácnosti „vrčí“ práčka aj v nedeľu, asi tým neprispejeme k dňu (pracovného) pokoja a neprejaví sa natoľko naša láska voči najbližším, kvôli ktorým to zväčša robíme, lebo aj oni sú tým vyrušení. Pamätajme, že človek nie je stroj a potrebuje on i rodina pocítiť sviatočnosť atmosféry bez práce, ktorú umocní účasť na svätej liturgii v spoločenstve s Kristom. Jeden druhého musíme učiť správne odpočívať, a nie zvoľňovať z toho, čo je pre všetkých tak potrebné zvlášť v dnešnom uponáhľanom svete. Preto nie je dôležité rozpisovať sa o podrobnostiach prác, či nie prác, ale je potrebné pochopiť zmysel nedele, ktorá má byť iným dňom, ako sú všedné – je to „deň Pánov“, pamiatka vzkriesenia, deň zameraný na vďačnosť Bohu za jeho pomoc počas prác týždňa – a zasvätenie nového týždňa so všetkými činnosťami oslave Boha i prosba o ochranu. Ak začneme ináč pozerať na príkaz nedele, než naň hľadia ľudia tohto sveta, pochopíme jeho hodnotu i našu potrebu prežívať sviatok, ako sviatok. Ináč budú zbytočné všetky vysvetlenia a reči okolo nedele, ktorá je predmetom toľkých rozporov nielen u obchodníkov, ale aj u politikov pri tvorbe zákonov.