Miesto pri Brale nevnímam ako pútnické miesto, len ako miesto, na ktorom sa aj v minulosti zastavovali ľudia pri prícestnej ikonke Božej Matky idúci do lesa, alebo späť. To, že sa tam dnes stretávajú ľudia vo väčšom počte registrujem, a preto som ustanovil aj komisiu pre skúmanie spirituality tohto miesta. To, či tam niekto padá v extáze, alebo z iných dôvodov, nie je tak podstatné pre vieru, ako to, aby zídené spoločenstvo malo akési duchovné zázemie s istou obozretnosťou voči dianiu pri Brale. Či z tohto stretávacieho miesta bude pútnické, záleží od mnohých okolností. Napr. Cirkev nemôže vyhlásiť cudzí pozemok za pútnický, lebo nemá na toto územie vlastnícke práva. Takže z mojej strany je to skôr priestor pre skúmanie a spoznávanie toho, či je toto dielo od Boha, či od ľudí (porovnaj Sk 5, 38 – 39).