K nášmu prežívaniu viery patrí aj spoločenská atmosféra, v ktorej žijeme. Keďže všetko vôkol nás akoby nás od Boha odvádzalo, musíme byť veľmi silnými, aby sme dnes vo viere obstáli. Toto je východzia pozícia, z ktorej musíme vychádzať pri riešení osobnej krízy viery. To vedomie, že pre vieru nám dnes už nevystačí iba tradičný prístup k náboženským aktivitám, nás musí burcovať k hĺbavejšej modlitbe a k uvedomenejšej viere.
Dnes viac, ako inokedy platí: „Podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt 11, 12). Toto násilie nie je fyzického charakteru, ale ide o silu viery, ktorú si udržíme aj napriek všetkým vonkajším liberálnym tlakom. Dá sa to len vtedy, keď sa pre nás Boh naozaj stane najdôležitejší v našom živote a hlavné prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha…. z celej sily“ (Mk 12, 30), nebude iba formálnym predpisom.
Pritom je veľmi dôležité s vážnosťou brať všetky duchovné aktivity, ktoré nám čosi dávajú s tým, že neopustíme modlitbu a sviatostný život v žiadnom prípade, hoci by sa nám akokoľvek zdalo, že máme dôležitejšie veci.
Zostaňte prísnym voči sebe v zmysle viery a aj ja sa budem modliť o to, aby Vás posilnilo to, čo vás „nezabije.“