Istý druh strachu prežíva každý človek nevynímajúc Krista v ľudskom tele, keď v Getsemanskej záhrade prosil nebeského Otca: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty“ (Mt 26, 39). Strach sprevádza človeka od prvého hriechu v raji, keď už Adam povedal: „…bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl“ (Gn 3, 10). Človek totiž hriechom stratil všetky istoty a to aj tú najväčšiu – Boha. Preto je dôležité tak, ako Ježiš v Getsemany sa znova na neho obracať a obnovovať stratenú dôveru, lebo jeho riešenia sú pre nás najistejšie – nie ako ja chcem, ale ako ty chceš nech sa stane! Lebo tým, že prarodičia zapochybovali o jeho príkaze, vniesla sa s hriechom neistota do všetkého ľudského počínania o to viac, že človek stratil Božiu priazeň. Teraz nám je treba o túto priazeň bojovať aj cez všetky bolesti, strach a neistoty, ktoré nám život prináša. Preto nemyslím, že by ste mali mať hriech za to, že vnútorne zvádzate boj so svojimi ťažkosťami, chorobami a hľadaniami posily. Je len dôležité vytrvať v Božej blízkosti a znova sa odovzdávať v dôvere do jeho milosrdnej lásky. Lebo Boh, aj keď dopúšťa, nikdy neopúšťa.