| Pravá kresťanská viera v konečnom dôsledku vždy pochádza od samého Krista, pričom sa k nám dostala prostredníctvom apoštolov, ich nástupcov, cirkevných otcov. Ak teda máme v oblasti duchovného života niečím argumentovať, nepochybne Božím zjavením, ktoré nachádzame vo Svätom písme i v celej ostatnej cirkevnej tradícii. Tak je tomu aj ohľadom zahaľovania si hlavy u žien. Nejde o žiadnu novotu, práve naopak. Táto prax sa zakladá na slovách Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom: „Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu…“ (1 Kor 11, 5nn). Svätý apoštol Pavol má pravdepodobne na mysli jej aktuálneho alebo potenciálneho manžela. Na predmetné slová jestvujú rôznorodé interpretácie – od takých, že platia naveky vo svojom doslovnom znení (tento názor mali všetci alebo takmer všetci cirkevní otcovia, napríklad aj svätý Ján Zlatoústy), až po také, že svätý Pavol reflektuje dobové zvyky, ktoré sa medzitým zmenili (ide spravidla o postoje súčasných biblistov). V tých časoch si totiž na mnohých miestach sveta nezahaľovali hlavy len ľahké a vyzývavé ženy, či dokonca sakrálne prostitútky. Pre prvý aj druhý prístup k danej veci jestvujú určité argumenty. Vo viacerých miestnych cirkvách nielen kresťanského Východu, ale aj Západu sa týchto slov v ich prvotnom význame kontinuálne pridržiavajú, inde ich nevnímajú ako záväzné. Ak sa rozhodnete riadiť sa nimi vo svojom živote, určite si zvolíte lepšiu a istejšiu cestu, ktorú možno jedine pochváliť. Je však mimoriadne dôležité, aby ženy, ktoré sa rozhodnú zahaľovať si hlavu, nezabúdali, že okrem iného má ísť o prejav skromnosti, zdržanlivosti, pokory, čistoty. Je teda nezmyslom mať zahalenú hlavu, ale pritom hlboký výstrih v oblasti hrudníka alebo odhalené ramená či nohy, neraz dokonca nad kolená. Šaty jestvujú preto, aby naše telo zakrývali, nie preto, aby naše telo odhaľovali; jestvujú preto, aby zabraňovali sexuálnemu a erotickému dráždeniu ľudí opačného pohlavia, nie preto, aby ho provokovali. Hovorím to iba mimochodom, pre istotu, lebo s podobnými vecami sa nezriedka stretávam. U mnohých žien, najmä skúsenejších životom, ide o vedomý zámer, takže k náprave môže dôjsť jedine vtedy, ak sa ony samy rozhodnú konať v tejto veci v súlade s morálkou a Božím zákonom. Ak majú manželov, azda oni by mohli na ne v tejto veci apelovať. Viaceré ženy a dievčatá si však možný dosah svojho prístupu k oblečeniu neuvedomujú. Tu je povinnosťou ich rodičov a duchovných otcov veľmi jasne, ale súčasne aj nanajvýš opatrne a taktne, im tieto záležitosti vysvetliť. |