| Prvou podmienkou správneho poznania životného partnera je túžba hľadať svoje šťastie, ktoré nie je sebecké, ale ochotné druhého urobiť šťastným. V takomto osobnom nasmerovaní, oveľa ľahšie rozpoznáme úprimnosť toho druhého, lebo buď nájdeme v známosti “ozvenu” vlastných nesebeckých snáh, alebo veľmi ľahko odhalime egoizmus, ktorým ten druhý hľadá len naplnenie vlastných túžôb. Od takéhoto typu ľudí, ktorí sú príliš “zaťažení” na seba, sa dá ťažko očakávať úspešnosť v nasmerovaní k manželstvu. Isté je, že k tomu, aby naše rozlišovanie bolo správne potrebujeme svetlo zhora, o ktoré je treba modlitbou a uvažovaním prosiť. Pritom je potrebné hovoriť veľmi otvorene aj s tým, ktorý chce vstúpiť do nášho života. Toto hovorenie v predmanželskom vzťahu nesmie byť poznamenané nečistotou, lebo srdce “zakalené” zmyselnosťou nemôže jasne rozpoznať pravosť lásky. Sexuálny pud je totiž v istých okolnostiach oveľa silnejší než ľudská obozretnosť, čo sa prejaví prílišnou zaťaženosťou na telesnú predstavu lásky, ktorá nie je tým, čo nám správne odhalí srdce druhého. Preto 6.Boží príkaz znie jasne a nekompromisne: “Nezosmilníš!”, nakoľko Boh ako dobrý Otec nás chce uchrániť mnohých sklamaní. On nehovorí falošne o tom, že všetko si treba “vyskúšať”, ale upozorňuje na úskalia, ktoré tzv. voľná láska prináša vo vzťahu k tak závažnému povolaniu, akým je manželstvo a rodina. Prajem vám zo srdca úprimnosť v nasmerovaní k vážnej známosti a kresťanskú zásadovosť vo vzájomnom stretávaní tak, aby ste správne vybadali pravosť osoby pre spoločný život. Ale zároveň, aby ste pochopili, že úplne “hotového” človeka nenájdete, preto čas spoločného chodenia má byť aj časom “vzájomného” vychovávania sa pre pravú lásku. Nič totiž na zemi nie je tak “ideálne”, žeby nemohlo byť oveľa lepšie. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 155