| Odpovedá biblista o. Jager |
| Samotný termín sibyla nie je vlastným menom, ale označuje funkciu. V antickom Grécku to boli ženy, ktoré pod vplyvom bohov prednášali proroctvá. Vyskytovali sa pri chrámoch a de facto boli médiami božstiev. Antickí autori potvrdzujú jestvovanie týchto žien po celom Stredozemí. Najstaršie písomne zachytené prípady sú z 2. tisícročia pred Kristom v meste Mari. Ucelené písomné zachytenie proroctiev však pochádza až z 5. storočia pred Kristom z Troady, Malá Ázia. |
| Najznámejšie kolekciou sú Sibyliné orákulá (Oracula Sibyllina) napísané grécky a editované v 6. storočí nášho letopočtu. Je to zbierka textov, pochádzajúcich z rôznych období a kultúr (helenistické, gnostické, židovské a kresťanské témy). Ide o 12-14 kníh, spomedzi ktorých 3.-5. sa zdajú byť najstaršie. Podľa štýlu gréčtiny pravdepodobne pochádzajú z Alexandrie. Odborníci sa domnievajú, že pochádzajú z doby Ptolemaia VI. Filometra. Počas storočí sa k nim pridávali ďalšie a ďalšie časti, preto kniha pôsobí veľmi nesúrodo. Niektoré časti narážajú na Alexandra Veľkého, ale aj Kleopatru. To, čo pripomína kresťansko-židovské texty, je plné apokalyptických predstáv. |
| Kniha teda nemá žiadnu teologickú ani prorockú hodnotu. Ide skôr o sumarizovanie tém, ktoré boli zaujímavé pre niektoré kruhy 6. storočia po Kristovi. Pripisovať im väčšiu váhu by bolo veľmi povrchné. Ak sa číta ako čosi záväzné a Bohom vnuknuté, potom je to prejav slabomyseľnosti, so všetkou úctou. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 553