Som pokrstená rímsko-katolíčka, ale vieru do svojho srdca som prijala len pomerne nedávno. V hlave mi víri množstvo otázok, a tak sa spýtam z každého rožku trošku: 5. Je bežné, keď sa vo svojej misii a pastorácii kňaz zameriava na svoje ovečky, a teda na veriacich. Keďže som sa medzi rady veriacich zaradila len prednedávnom, zaujíma ma, čo robia kňazi a cirkev vôbec preto, aby oslovili aj neveriacich, alebo aspoň váhajúcich, prípadne aspoň ľudí, ktorí veria, ale svojím životom, hriechom, alebo len snáď ľahostajnosťou sa vzdialili od Boha a na svoju vieru “zabudli”. Nie je táto pastoračná oblasť zanedbávaná? Nemali by na to byť cielene vyčlenené nejaké konkrétne aktivity? Len človek, ktorý už okúsil na vlastne koži Božiu lásku, dokáže o tom svedčiť ďalej, a nie sa uspokojiť s tým, že “ved predsa ja budem spasený”.Čo tak napríklad zriadiť kresťanskú pôrodnicu otvorenú všetkým ženám bez ohľadu na postoj k náboženstvu, kde by žena vo období, kedy je obvzlášť vnímavá a citlivá, pocítila skrze láskavé a starostlivé ruky ľudí, ktorí sa o ňu v tomto období starajú, Božiu lásku. Možno by sa prejavila až po rokoch, ale semienko by sa zasialo. Alebo by v takejto nemocnici fungovalo centrum na pomoc ženám, ktoré uvažujú o interrupcii, ako aj reálna pomoc ženám, u ktorých vzniklo podozrenie, že čakajú postihnuté dieťa… Vari Ježiš nerozposlal svojich učeníkov, aby šírili evanjelium a boli svetlo sveta?