Som pokrstená rímsko-katolíčka, ale vieru do svojho srdca som prijala len pomerne nedávno. V hlave mi víri množstvo otázok, a tak sa spýtam z každého rožku trošku: 1. Nerozumiem, čo to znamená, keď sa počas sv. omše modlíme, aby Pán prijal obetu z našich rúk. O akú konkrétne obetu ide, čo sa tým myslí? Je obetou samotná modlitba, čas, ktorý si vyhradíme na bohoslužbu, alebo niečo iné? Nie je to trochu pohanský prístup, že my niečo obetujeme na oltári? Nie je to predsa Pán Ježiš, ktorý sa za nás obetoval?

Je to predovšetkým obeta Ježiša Krista, ktorá sa sprítomňuje na oltári pod spôsobom chleba a vína a to tak, ako nám Ježiš prikázal: “toto robte na moju pamiatku” /Lk 22,19/. Táto obeta prechádza cez ruky, žehnania, a modlitbu kňaza, ktorý slúži sv.liturgiu /sv.omšu/. Ale je to aj obeta rúk roľníka, ktorý prácou rúk dorába na chlieb, čo sa na oltári premieňa, či vinohradníka, ktorý ťazkou prácou rúk dopestuje hrozno pre víno, ktoré sa premieňa na oltári. Analogický to môže byť aj to,  o čom píšete – obeta času, námahy s ktorou prichádzame napriek únave do chrámu, či čokoľvek, čo chceme priniesť Bohu ako obetu svojho snaženia a života. Takto spojená naša obeta s obetou tou najvyššou – obetou kríža, má veľkú cenu a prináša “nevyčísliteľný” duchovný úžitok pre nás i tých, za ktorých je obetovaná.