Je to predovšetkým obeta Ježiša Krista, ktorá sa sprítomňuje na oltári pod spôsobom chleba a vína a to tak, ako nám Ježiš prikázal: “toto robte na moju pamiatku” /Lk 22,19/. Táto obeta prechádza cez ruky, žehnania, a modlitbu kňaza, ktorý slúži sv.liturgiu /sv.omšu/. Ale je to aj obeta rúk roľníka, ktorý prácou rúk dorába na chlieb, čo sa na oltári premieňa, či vinohradníka, ktorý ťazkou prácou rúk dopestuje hrozno pre víno, ktoré sa premieňa na oltári. Analogický to môže byť aj to, o čom píšete – obeta času, námahy s ktorou prichádzame napriek únave do chrámu, či čokoľvek, čo chceme priniesť Bohu ako obetu svojho snaženia a života. Takto spojená naša obeta s obetou tou najvyššou – obetou kríža, má veľkú cenu a prináša “nevyčísliteľný” duchovný úžitok pre nás i tých, za ktorých je obetovaná. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
875