Mily vladyka Milan, vela som ss modlieval a zil svistostnym zivotom. Pomahal som ludom, ked som mohol a vladal. No potom sa zivot zvrtol a prestalo sa mi darit, tento raz som potreboval pomoc ja. A vtedy som prisiel na to, ze od ludi sa jej nedockam. Neprisli ku mne s laskou a sucitom, ale naopak aj tak stale nieco pozadovali a ked som im to nevladal dat, hnevali sa na mna. Je to moja chyba? Bol som prislaby a sebecky? Ak cloveku neostane ani kusok stastia, ako ho moze davat inym? Dni su pochnurme a smutne a spolieham sa len na Boha, ako v tom zalme: blazeni, kto sa spolieha na Pana, lebo ludia nic nezmozu.” Modlite sa napriek tomu prosim za mna. Aspon budem vediet, ze si na mna niekto spomenie. Vdaka. Martin.

Z vašich slov “dýcha” veľký smútok, ktorý je oprávnený, ak človek spozná ľudskú nevďačnosť. Aj v takýchto situáciách je treba zostať sám sebou, aj keď nie v možnostiach, ale vo vedomí, že stále sme potrební, keď nie fyzický, tak isto ľudský a duchovne. Preto sa posilňujte modlitbou, aby ste vládali uniesť tú ťarchu, ktorú aktuálne pocíťujete. Je ťarchou vziať na seba problémy iných a pomáhať ich niesť, ale ešte väčšou ťarchou je zvládať nepochopenie a vlastné problémy, ale aj tie nás sprevádzajú životom. Chcem vás povzbudiť v tom, že aj keď ľudia zabúdajú, ale Boh nezabúda a vždy odmeňuje dobro, ktoré konáte. Ja vás zahŕňam do svojich modlitieb a ďakujem aj za tých, ktorí na to zabudli.

Počet videní tejto otázky a odpovede: 622