Christos voskrese! Drahý Vladyka, obraciam sa na Vás s mojou situáciou, v ktorej si neviem sama rady. Myslím, že náš problém trápi mnoho domácností a rodín, len sa o tom otvorene nehovorí. S manželom máme pekný vzťah, má hodnoty, je šikovný, spoľahlivý, pomáha mi, je veriaci…, skrátka, robí môj život krajší. Veľmi si ho vážim a obdivujem. Je mi jasné, že nikto nie je dokonalý a i on má slabiny, ktoré zlý dobré pozná a zneužíva ich proti nám. Ide o nečistotu. Pred vyše rokom som zistila, že si na internete píše s inými ženami, boli to často neprimerané až sexuálne narážky. Mňa to dosť vzalo, sklamalo, zobralo veľkú časť dôvery voči nemu. Sľúbil, že sa to už nestane. Časom sa priznal i k závislosti na porne, ktorá u neho pretrváva už zo stredoškolských čias. Všetko som sa snažila pochopiť. Snažíme sa žiť dobre, čestne, odpúšťať si, byť si oporou, keď padáme. Sľúbil, že sa bude snažiť bojovať. Mňa, ako ženu, to nesmierne uráža. Cítim sa podvedená, na druhej koľaji, nepotrebná, nemilovaná. Minulý týždeň som si potrebovala zavolať z manželovho telefónu a po odblokovaní som to našla zasa, pokec, nahé ženy… Večer sa priznal opäť i k pornu, pravidelnej každodennej masturbacii, sledovaním žien. Ja neviem ako sa zachovať, ako sa správať. Manžel argumentuje závislosťou, s ktorou nevie bojovať. Ja preto veľmi trpím, verila som v krajší a úprimnejší vzťah medzi nami. Nielenže to bolí vo vnútri, vnímam to ako neveru, ale odráža sa to i na intímnom vzťahu medzi nami. Nemá záujem sa so mnou milovať. Len skutočne veľmi ojedinele …. a z ľútosti či povinnosti? Neviem, to vie on. No po tom všetkom už o to nemám záujem ani ja. Je mi to veľmi ľúto. Zatiaľ som len počula sľuby. Neviem, ako sa k nemu správať, aké zaujať stanovisko. Čo je správne? Nechcem utekať z bojiska… :(