| Nie je zlé patriť do cirkvou schváleného spoločenstva, len je potrebné aj v tomto spoločenstve striktne chápať pravosť náuky cirkvi, potrebu sviatostného života, mariánsku úctu, rešpektovať autoritu cirkvi a okrem Písma Svätého prijímať za vážny zdroj náuky aj tradíciu cirkvi. Mnohoráz sa však tieto spoločenstva mladých prezentujú ako moderné a naddenominačné s vlastným “vedením” Ducha Svätého, ale tradíciu Cirkvi prehlasujú už za zastaralú. Teda nie v prinadležnosti k takýmto spoločenstvám je riziko, ale v chápaní katolicity je samotný problém, ktorý v Rakúsku doviedol niektoré skupiny až do hnutia “Wird sind kirche” = my sme cirkev /ktorá však už nepotrebuje autoritu, vedenie, staré šablóny…/ Keďže sa podobné otázky dosť často opakujú, nadobúdam dojem, že sa odo mňa očakáva už len súhlas, keďže všetci to vnímajú “ok”. Ja však vždy pripomínam vážnosť rizík, lebo oni tu sú, ale ak ich máte poriešené, netreba o tom viac hovoriť. Treba sa s plnou vážnosťou vložiť do novej evanjelizácie a pomáhať kňazom napĺňať kostoly, budovať povedomie veriaceho, žiť v dodržiavaní Božích prikázaní, mať pravidelnosť v bohoslužbách, ochotu v pomoci druhým, obetu pre cirkevné spoločenstvo v širšom zmysle farnosti… atď. Ak teda všetko je v poriadku, malo by sa to odzrkadliť na živote farnosti, do ktorých tieto spoločenstva patria, ak však odčerpávajú silu farského spoločenstva, treba si dávať otázku… A tú si je treba dávať aj v zmysle – prečo to farské spoločenstva neprijímajú…, či je chyba len vo veriacich z farnosti a oni sú horšími členmi cirkvi? |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
602