| Sláva Isusu Christu.Srdečne pozdravujem toto milé spoločenstvo.Otázka či problematika ,,ktorou sa práve zaoberáte je a bude stále tajomná,lebo my nemáme tú priamu skúsenosť so záhrobným životom.My vlastne žijeme už večnosť tu ,počnúc svätým krstom, sme na večnosti,lenže si ju tak intenzívne neuvedomujeme —-kvôli našej telesnosti, —ako si ju uvedomujú zosnulí.Riešim– možem povedať, že už akosi často —, aj pribehy ľudí, ktorí sú vyrusovani zosnulými nejakým spôsobom.Bud je to niekto konkrétny z príbuzenstva alebo neznámy.To je znakom aj toho, že mnohí ludia majú po smrti nepokoj.Počas života hladali pokoj v nepokoji. V emocionánom kriku z televizora, hladali pokoj vo svete, nie v modlitbe, matéria bola ich “utešiteľom”–nie nástrojom,vášne sklony boli ich príčinou šťastia.Boh bol iba tradiciou,či kostolnou povinnosťou,ale nie radosťou.Knihu Márie Simy nemám až tak prečítanú,hoci som ju mal v rukách,čítal som iba pár stránok.Myslím, že tá kniha má aj cirkevné schválenie.No je to zážitok sksenosť konkrétnej osoby. Takíto mystici určite konzultovali svoje videnia s príslušnou cirkevnou autoritou–biskupom ,podla územia na ktorom žili.A predtým určite so svojim duchovným vodcom.Zo životopisov svätych vieme, že aj svätci mali takúto skúsenost so zosnulými.Návšteva duší zosnulých je možná.Je to realita.My slím, že autorke knihy neišlo , poukázať na nejakú senzáciu ,ale na reailitu večného života.Zosnulí neopúšťajú tento svet.Boh je vsade prítomný.Zosnulý môže mat svoj vzťah s Bohom už kdekolvek ,lebo nebo to nie je miesto–nejak geograficky, či geodeticky určené,to je stav duše.Čo sa týka pohľadu na očistec, tak sa len podelím myšlienkami— Je taká duchovná legenda či príklad—Dvaja starci chceli variť na dvore lekvár, mali už prichystaný kotol i drevo,ale nemali zápalky. Jeden povedal druhému : ” Nože chod do pekla a popýtaj od nich ohňa, určite ho tam majú na rozdávanie.”. Jeden starec teda odisiel a druhý zostal pripravovať este drevo a potrebné veci. Tu pozerá zrazu, že jeho kamarát sa vracia z pekla a bez ohňa. Pýta sa ho : ” Ako to, že nenesieš ohen, nedali ti v pekle?Z pekla ideš a nenesieš ohňa?” Tu mu prichádzajuci povedal: ” Jeden z tých ,čo tam sedeli mi povedal, že oni tu ohňa nemajú, že sem každý prichádza s vlastným ohňom.”Ohen hnevu, urazenosti, či nepriazne, ktorý rozpálime v duši už tu na zemi, ide s nami do večnosti.Niečo podobné je aj s očistcovým ohňom.Je to ako ked sa už týžden tešíte na hokejový zápas v televízii,alebo na dalšie pokračovanie seriálu.Sadáte si pred televizor , začína seriál a zrazu sa všetko vypne. Televizor sa pokazil. Máte pokoj v duši? Nie. Ostávate sami s rozpálenou dušou, no už bez filmu či očakávaného hokejového zápasu a bez televízora.Ostal len nepokoj v duši. Rozpálený oheň v duši.Alebo iný variant–nič sa nestalo s televizorom, ale zacal už očakávaný seriál či športový zápas v televizíí a treba isť do cerkvi–s ohnom rozpáleným v duši.Budete mat v cerkvi pokoj? Nie.Zo začiatku určite nie. To je očistec. Pustili nás do cerkvi, tak nás pustia aj do neba, ale nám tam bude ešte ťažko za tým čo sme nechali doma, alebo skor od toho, že sme dušu rozpaľovali očami i ušami–informáciami atd. Telo nám už odložili.A ohen v duši zostal. Je problem potom na večnosti. Preto sú veľmi potrebné modlitby za zosnulých.Upokojujeme zosnulých modlitbami Cirkvi.Ked sa modime za zosnulých, pri panychídach a parastasoch…….”a okovy spútaných si rozviazal.”.. myslime aj na našu dušu, ktorá je spútaná okovami našej pravdy.Toto čo je dnes príčinou nášho vonkajšieho života,môže byť zajtra na večnosti príčinou našej muky.Lk 16,24. |