| Pripravil o. Jager – sekretár biskupa |
|
| V prvom rade si treba uvedomiť rozdiel medzi “vedieť” a “donucovať”. Ak Boh vie všetko, čo je pravdou, neznamená, že oberá človeka o jeho slobodnú vôľu. Neznamená to, že núti človeka. Iba neustále pozýva k sebe. Otázku slobodnej vôle človeka a Boha asi najkrajšie vysvetľuje sv. Augustín. Používa obraz ovečiek, ktoré sa pasú na lúkach. Pastier im ukáže čerstvú, voňavú trávu…a ovečky sami od seba idú za touto voňavou potravou…otázka znie: donútil pastier ovečky, aby šli za ním???? Obral ich o možnosť voľby? Takto je to aj s človekom a Bohom. Boh mu ponúka seba, život v priateľstve s ním a nekonečno. človek sa rozhoduje či to prijme alebo nie…. |
|
| Celé dejiny sú popretkávané týmto napätím. Človek často nepočúva Boha a ide si podľa svojej hlavy. Rovnako ako v dobe prorokov. Keď potom pokazí veci, ľahko obviňuje Boha. Skvelý príklad sú posledné svetové vojny alebo aj momentálne prebiehajúce konflikty. Nútil snáď Boh niekoho z tých, čo zosnovali a obhajovali vraždenie????? Nezaznievalo celý čas skrze Písmo a historickú skúsenosť: Nezabiješ! Milovať budeš blížneho ako seba samého!! ???? A koľkí neskôr hovoria o tom, že Boh nesie vinu za toto všetko??!! |
|
| Boh pozná srdcia, vie ako sa vyvíjajú ľudské rozhodnutia, ale rešpektuje ich. Vždy nanovo vstupuje so svojim slovom, svojimi svedkami – autentickými kresťanmi – ktorí sú/mali by byť prorokmi dnešných čias. A odpovedá, reaguje na naše kroky, aby nás priviedol k sebe. Ale nikoho nenúti. Koniec koncov je to naša vlastná skúsenosť, že Boh nás nedonucuje… |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 380