| pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Pokiaľ viem, nikdy nebola vydaná oficiálna cirkevná smernica, ktorá by podrobne popisovala, ako presne sa má veriaci človek správať, keď príde na cintorín. Treba si však uvedomiť, že Kristova cirkev nejestvuje na tejto zemi len zopár mesiacov alebo rokov. Počas dvoch tisícročí jej existencie sa vyvinuli isté formy, ktoré môžeme vnímať ako štandardné. Keď navštívime cintorín, v ideálnom prípade by sme sa mali modliť panychídu alebo parastas, prípadne žalmy. Ak tieto veci neovládame a oboznámiť sa s nimi presahuje naše schopnosti, môžeme sa modliť Otče náš, vyznanie viery, malé slávoslovie, Dôstojné je velebiť, Raduj sa, Bohorodička a mnohé ďalšie, takpovediac chronicky známe texty. Požehnávať (prežehnávať) zosnulých nevnímam ako práve najšťastnejšiu formu modlitby za nich. Žehnať iných síce za určitých okolností môže byť dovolené aj laikovi, nielen kňazovi či biskupovi, no okrem iného musíme mať istotu, že ten, koho žehnáme, je nižšie postavený ako my. V uvedenom kontexte tomu tak prinajmenšom v mnohých prípadoch byť nemusí. Navyše niektorí zosnulí už môžu byť v nebeskej blaženosti, takže hoci na tejto zemi nám boli podriadení, v súčasnosti sú pre svoj blízky vzťah s Bohom vysoko nad nami. Veľmi vám preto odporúčam zanechať spomínané požehnávanie či prežehnávanie zosnulých a siahnuť po tradičných, stáročiami overených spôsoboch. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 035