| Vo východnej cirkvi je veľký pôst šesť týždňový, ale bez Lazárovej soboty a Kvetnej nedele /teda: 6×7=42-2=40/ – tieto dva dni /So,Ne/sú už slávnostným “predsviatkom” Veľkého týždňa, ktorý začína pondelkom po Kvetnej nedeli a je spomienkou na najväčšie udalosti dejín spásy, ktoré vyvrcholili ukrižovaním a vzkriesením Krista v nedeľu Paschy, preto sa tento týždeň už nevolá Veľkým pôstom, ale Veľkým týždňom, kvôli dôležitosti samotných udalosti. Konkrétnejšie z liturgického hĺadiska vám odpovie o. Marcel Gajdoš. +Milan |
| Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
| Z kajúcich období je Veľký pôst nielen najnáročnejší, ale aj najstarobylejší. Jeho základná myšlienka a hlavné črty sú preto spoločné všetkým východným i západným kresťanským tradíciám. Avšak jeho vývoj do definitívnej podoby trval niekoľko storočí, pričom v rôznych oblastiach prebiehal relatívne nezávisle, preto v jeho vnímaní a prežívaní jestvujú medzi kresťanmi jednotlivých obradov nezanedbateľné odlišnosti. |
| Dá sa povedať, že v našej tradícii sa Veľký pôst skladá z dvoch častí. Prvou je Štyridsiatnica, ktorá sa začína v pondelok po Syropôstnej nedeli (Čistý pondelok) a končí sa v piatok šiesteho týždňa. V súlade so svojím pomenovaním trvá presne štyridsať dní. Keďže hovoríme o období, jeho súčasťou sú celkom logicky všetky dni, aj soboty, nedele a sviatky, hoci ich pôstna disciplína je, prinajmenšom v pôvodnej podobe, oproti všedným dňom výrazne miernejšia. Druhú časť tvorí Lazárova sobota, Kvetná nedeľa a pondelok až sobota Veľkého týždňa. Tieto dni majú pôstny charakter, najmä Veľký pondelok až Veľká sobota, lebo ešte neoslavujeme Kristovo zmŕtvychvstanie, no súčasne disponujú samostatným postavením, lebo počas nich prežívame udalosti, ktoré sa udiali v bezprostrednej súvislosti s Pánovým vzkriesením. Štyridsiatnicu predchádza predpôstne obdobie, ktoré sa začína v Nedeľu mýtnika a farizeja. Ním sa máme z každého hľadiska pripraviť na Veľký pôst, aby sme ho dokázali od prvého dňa prežívať naozaj naplno. |
| V latinskej tradícii sa Veľký pôst začína o dva dni neskôr (takzvanou Popolcovou stredou) a končí sa Veľkou sobotou (ľudovo Biela sobota). Takisto trvá štyridsať dní, avšak pod podmienkou, že do neho nerátame nedele. Samostatnú podkapitolu tvorí takzvané Veľkonočné trojdnie, čiže Veľký štvrtok (ľudovo Zelený štvrtok), Veľký piatok a Veľká sobota. Práve takto, zhruba od začiatku druhého tisícročia do polovice dvadsiateho storočia, vnímali toto obdobie rímskokatolíci. Vzhľadom na to, že nepočítať do obdobia niektoré dni nemusí pôsobiť logicky, po Druhom vatikánskom koncile vznikli medzi nimi aj iné výklady Veľkého pôstu. Podľa nich trvá približne štyridsať dní, v skutočnosti však štyridsaťštyri (vrátane nedieľ), pričom Veľký piatok s Veľkou sobotou a tiež Veľkonočnou nedeľou predstavujú samostatné obdobie. Pre lepšie pochopenie tejto záležitosti možno spomenúť, že obrad sypania popola, ktorý sa v latinskej tradícii koná v súčasnosti na tzv. Popolcovú stredu, robil sa pôvodne až v nasledujúcu nedeľu. Práve touto nedeľou sa vtedy začínal ich Veľký pôst, takže trval naozaj presne štyridsať dní (vrátane sobôt a nedieľ), lebo Veľký piatok a Veľká sobota (ako aj Veľkonočná nedeľa) tvorili samostatné obdobie. |
| Ako teda vidíte, celá záležitosť je silne poznačená rôznymi historickými a teologickými vplyvmi, takže nie je celkom prehľadná. Je však zrejmé, že náš prístup k tejto problematike nie je oproti prístupu bratov rímskokatolíkov ani horší, ani menej logický, ani neskorší. |