| – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Pýtate sa na bohoslužobné predmety s názvom „ripidy“, čo v preklade z gréckeho jazyka znamená „vejáre“. Ide o kovové kruhy, zvyčajne pozlátené, nastoknuté na drevené alebo iné rukoväte. Vyobrazenia serafínov, ktoré sa na nich nachádzajú, nám pripomínajú, že neviditeľným spôsobom sú medzi nami prítomné nebeské beztelesné mocnosti (anjeli). Liturgikon predpokladá, že diakon v presne stanovených momentoch ovieva ripidami sväté dary, ale nosia sa aj počas rôznych sprievodov, prípadne sa držia nad evanjeliárom, kým sa z neho číta. Používanie ripíd pri našich bohoslužbách siaha hlboko do staroveku a bolo podnietené tak symbolickými, ako aj praktickými dôvodmi. Symbolický aspekt vyplýva z toho, že v dávnej minulosti sa ripidami rôzneho druhu a tvaru ovievali panovníci, spravidla považovaní za božské osoby – a tu je skutočná božská Osoba, vtelený Boží Syn, Ježiš Kristus. Praktickým dôvodom bola potreba, najmä na Blízkom Východe, odháňať od posvätných darov muchy a podobný hmyz. Na Slovensku upadli ripidy takmer do úplného zabudnutia, zaiste pod vplyvom latinizácie, no v posledných rokoch či desaťročiach sa našťastie do našich chrámov vracajú. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 260