| Všetky náboženské piesne potrebujú mať cirkevné schválenie. To, že ich spievajú veriaci s vedomím kňaza, ktorý má byť “strážcom” pravovernosti, dáva nejakú záruku vhodnosti, ale to nemôže mať trvalý status dovolenosti pri modlitbových stretnutiach. Preto aj v západnej cirkvi teraz prebieha zbieranie a prehodnocovanie mládežníckych piesní, ktoré sa spievajú v chrámoch. Ide tu o to, aby sa pod rúškom piesne “nevotreli” do textov nenápadné bludy, resp.odchýlky od pravosti učenia a chápania modlitby spevom. Okrem toho treba zhodnotiť aj muzikálnu stránku piesne, ktorá by nemala hlučnosťou, či nesprávnou melodičnosťou vyrušovať zo sústredenia na modlitbu. Aj bežný náboženský spev, hoci je dobový, musí vychádzať z nejakej “tradície” a má mať potrebné náležitosti, ktoré pozdvihnú srdce k Bohu. Do akej miery ten, kto skladá náboženskú pieseň chce uplatňovať svoje autorské práva neviem, ale nestretol som sa v rámci nábožnych “dobových” piesní s tým, aby autor zákazoval iným spievať svoju pieseň, keď ju zložil k oslave Boha, či našej Nebeskej Matky. Všetky liturgické texty, aj tie, ktoré sa používajú v rámci liturgie ako paraliturgické spevy by mali mať aj cirkevné schválenie, čiže nihil obstat a imprimatur. Porov. KKVC
Kán. 656 – § 1. Pri liturgických sláveniach sa majú používať len knihy, ktoré majú cirkevné schválenie. |