| – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Ak si pozrieme oficiálne bohoslužby konštantínopolskej tradície, ktorej sme súčasťou, zistíme, že sa začínajú zvolaniami: „Požehnaný Boh náš…“ alebo: „Požehnané kráľovstvo…“ alebo: „Sláva svätej, jednopodstatnej…“. Ak sa však zameriame na bohoslužby latinskej tradície, všimneme si, že prakticky všetky sa začínajú slovami: „V mene Otca i Syna…“. Človek nemusí byť odborníkom na danú problematiku, aby rýchlo pochopil, že začínať modlitbu frázou: „V mene Otca i Syna…“ nie je v našom grécko-slovanskom obrade tradičné, ale neskoré, mechanicky prevzaté z inej tradície – hoci, samozrejme, z obsahového hľadiska korektné. Ak sa teda modlíme bez kňaza a bez biskupa, v prípade dlhšej modlitby, pozostávajúcej z viacerých komponentov, by sme mali začínať slovami: „Na príhovor našich svätých otcov, Pane, Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami“, ako to spomínate vo svojej otázke. V prípade veľmi krátkej modlitby, napríklad pred jedlom, pokojne môžeme začať bez akéhokoľvek osobitého vstupu, teda samotnými slovami nášho rozhovoru s Bohom, počas ktorých urobíme malú poklonu (prežehnanie sa spojené s miernym úklonom hlavy a ramien). |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
883