Slava Isusu Christu , je pravda ze ak niekto hostiu odnesie z kostola a da ju niekomu kto z nou ma nekale umysly (ludia zaoberajuci sa magiou tzv. bosorky) ze to Panovi Jezisovi ublizuje a ze ho to boli ? cital som jednu knihu volala sa ,,dostante nas odtialto,, a tam hovori ista zena o viziach a zazitkoch ktore ma, kedy za nou prichadzaju duse z ocistca prosit o modlitby, ja som tuto knihu necital celu len par stran som si pozrel pretoze neviem ci je ta hniha hodnoverna kedze dnes je v ponuke aj literarny odpad tak clovek moze lahko zbludit. Vratim sa teda k otazke co to moze Jezisa ,,boliet,, nie je Jezis absolutny vitaz nad zlom ? A nie je premenena hostia silnejsia ako zlo ? Dakujem za odpoved, mozno je to bludna otazka ale vrta mi to v hlave

Odpoveď dáva o. Petričko
Sláva Isusu Christu!  Myslím ,že máte na mysli knihu  s názvom “Dostante nás odtiaľto “, ktorej autorkou je Mária Sima.  Nemám tú knihu celú prečítanú,len niektoré pribehy z tejto knihy.Podľa tejto knihy  autorka má návštevy zosnulých z očistca. Ako viem, kniha ešte nemá cirkevné schválenie.Knihu môžme čítať predpokladajúc, že týmito zjaveniami sa určite zaoberá aj prislušna cirkevná hierarchia toho územia,kam autorka knihy podľa svojho bydliska náleží.
Osobne si myslím, že môžu mať ludia takúto milosť, ved mali takéto návštevy zosnulých aj známi svätci  v novodobej historii.No nebral by som jednotlivé pribehy ako normu či schému stavu alebo správania sa každej duše .Každy clovek je originál i tu i vo večnosti. Každý prežíva svoj vztah s Bohom svojm sposobom.Myslim si, že očistec je aj vecou sebapoznania i sebavnímania vo večnosti,sebavnímania svojej existencie v Bohu a sebapoznania ako stavu svojej duše.Žiaľ ludia i dnes odchádzaju na večnost nevedomí stavu zla v svojej duši, skor sú vedomí zla okolo nich, vo vzťahoch, zla v predmetoch , v ludoch ,ale  zlo vo svojej duši nevnimaju,beru to ako svoju pravdu,ci svoju spravodlivost,a nie ako závislost od duchov zla….Tiež nie je dobré robit z toho senzáciu, Boh to dovoľuje k obráteniu dotyčnej osoby,alebo skupiny ľudí, či k uvedomeniu si doležitosti i zodpovednosti  našej prípravy na večnost.V tomto pripade tej knihy autorka nehreší,ak k nej zosnulí prichádzaju sami, ale mala by už hriech ,ak by vyvolávala duše zosnulých!!!
Taký ťažky hriech ako je pichanie predmetom do hostie–myslim, že už sa jedná ťažku okultnu praktiku—bolí Ježiša. Môže Ho to aj fyzicky bolieť,ale ináč ako nás—–ked nás niekto pichne niečim. My sme egoisti, my vtedy citime aj krivdu i bolest ega i zlosť na tu osobu. Boh nie je egoista ,preto Jeho viac bolí strata našej večnosti, Pán Ježiš pocituje bolest nad stratou človeka, ktorý takymto skutkom prichádza o nebo, o večnu spásu,takýto clovek sa stáva synom prekliatia ,vetvičkou, ktorá vyschne a hodia ju na ohen/ Ján 15, 1n./Samozrejme i takyto clovek,ak sa ešte počas pozemského života obráti, pokajá sa z takých skutkov a aj sa i sviatostne zmieri s Bohom a zriekne sa takýchto praktik, tak má nádej na spásu.