| Keď ste sa rozhodli modliť časoslov, urobili ste doslovne vynikajúcu voľbu. Znamená totiž využiť na komunikáciu s Bohom najväčšie duchovné bohatstvo, aké cirkev zhromaždila za celé storočia svojej existencie. Ideálne je modliť sa ho v chráme spolu s kňazom a ďalším ľudom, lebo vtedy sa stávame súčasťou verejnej modlitby, no veľmi prospešné je modliť sa ho aj individuálne. Vtedy platí, že časti, ktoré sú výslovne diakonské alebo kňazské, respektíve biskupské, najmä ekténie a tiché modlitby, celkom vynechávate (nehovoríte ani odpovede: „Pane zmiluj sa“ a podobne), no všetko ostatné beriete. Predpokladám, že najväčšie nejasnosti Vám spôsobuje zvyčajný začiatok. Dôvodom je skutočnosť, že v súčasných modlitebných knižkách sa väčšinou uvádza tak, akoby každý jeho odsek, občas dokonca každú polovicu jeho vety, mal hovoriť na striedačku kňaz s ľudom. Ide síce o jeden z možných spôsobov jeho prednesu (keď je prítomný kňaz), na súčasnom Slovensku najrozšírenejší, no rozhodne nie povinný, najsprávnejší alebo najpôvodnejší. Vo zvyčajnom začiatku sú výsostne kňazskými časťami len úvodná veta: „Požehnaný Boh náš…“ a zvolanie po modlitbe Otče náš: „Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva…“ Ak sa časoslov modlí laik, prvé nahrádza slovami: „Na príhovor našich svätých otcov…“, druhé vynecháva. Všetko ostané však hovorí. Čosi podobné platí aj pri hodinkách. Modlitbu: „V každom čase a v každej chvíli…“, ako aj záverečnú modlitbu každej z nich, v našom prostredí spravidla prednáša kňaz, čo je v poriadku, no striktne vzaté ide o text patriaci predovšetkým čitateľovi, takže pomodliť sa môžete pokojne aj ten. Posledná poznámka sa týka záveru. Pri individuálnej modlitbe časoslova laikom sa namiesto bežného textu prepustenia hovorí: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, na prosby svojej prečistej Matky, našich prepodobných a bohonosných otcov a všetkých svätých spas ma hriešneho. Amen.“ Úprimne Vám želám pri modlitbe časoslova veľa radosti a hlavne požehnania! |