| Grécke slovo Biblia je množné číslo od biblos, kniha, a teda ide o zbierku kníh. Sv. písmo je “knižnica”, v ktorej sa zachytáva skúsenosť človeka s Bohom, s Božím zásahom. Prvá veľká skúsenosť je vyslobodenie z Egypta (kniha Exodus), čoho je svedkom celý národ. Táto skúsenosť je fundamentom pre zmluvu. Boh ponúka zmluvu, zmluvné priateľstvo, zväzok, v ktorom on je zárukou stálosti a vernosti.V dobe Nového zákona je touto základnou skúsenosťou osoba, život a účinkovanie Ježiša Krista, a predovšetkým smrť a vzkriesenie. Oplatí sa pomaličky čítať 1 Kor 15,3-11. V tejto časti čítame nielen o vzkriesení, ale predovšetkým o skúsenosti so Vzkrieseným. Sú to apoštoli, vyše 500 bratov a sestier a nakoniec aj Pavol.Ak chceme začať čítať Sv. písmo, mali by sme začať buď evanjeliami ako svedectvami o živote, smrti a vzkriesení Ježiša z Nazareta. Zároveň treba mať na mysli, že evanjelia ako antické biosy (životopisy) boli písané nielen kvôli informovanosti (kto je hlavná postava a čo urobila), ale aj a predovšetkým kvôli nasledovaniu. 4 evanjeliá, štyri perspektívy o osobe Ježiša. K tomu potom pridať Skutky apoštolov. Listy a Apokalypsa. Pričom Skutky hovoria o šírení evanjelia, o pôsobení predovšetkým prvej komunity, apoštola Pavla a Petra. Listy sú pripomínaním evanjelia a jeho aplikácia v rôznych okolnostiach.ak Starý zákon, potom kniha Exodus. K nej kniha Genezis tvorí úvod. Mohli by sme povedať veľmi zjednodušene, že Izrael zoči voči udalosti vyslobodenia si uvedomuje, že rozprávania o otcoch, Abrahám, Izák a Jakub, plus začiatky, sú skutočnou realitou, lebo ten istý Boh, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba vyslobodil ich samých. Levitikus, Numeri sú dôsledkom zmluvy na Sinaji prepletené s rozprávaním o putovaní v púšti. Deuteronomium je rekapituláciou putovania, relektúrou 40 ročnej skúsenosti v púšti a upozornením do budúcna. Knihy historické – ako ich nazývame – sú skôr teológiou dejín. Kým Izrael počúva Boha, darí sa mu, je požehnaný. Akonáhle ide svojou vlastnou cestou, opúšťa Boha a preklína seba samého. Proroci sú potom ustavičným vyzývaním k návratu. Múdroslovaná literatúra sa rovnako nedá čítať bez Exodu a Deuteronómia. Je reflexiou nad ľudskou skúsenosťou, nad dôverou v Boha a nad situáciami, kedy človek kráča cestou života tvrdohlavo bez Boha. Žalmy sú predovšetkým vyjadrením osobnej skúsenosti, osobnej modlitby. neskôr sa stávajú súčasťou modlitby a spirituality národa i jednotlivca. |