| pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Záležitosť, na ktorú sa pýtate, je omnoho zložitejšia, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad – komplexná odpoveď by si vyžadovala prinajmenšom niekoľko strán. Keďže tomuto fóru rozsiahly text nesvedčí, musíme sa uspokojiť s najzákladnejšími faktami. |
| Bohoslužobné knihy, vrátane typikona, spravidla neuvádzajú, rúcha akej farby si má kňaz obliecť. V dávnej minulosti si pravdepodobne dával na seba rúcha takej farby, akú mal k dispozícii, respektíve takej farby, ktorá podľa neho najlepšie zodpovedala danej udalosti, sviatku, bohoslužbe alebo dňu. Časom sa vykryštalizovala potreba rozlišovať rúcha svetlé a tmavé. Pod svetlými sa rozumeli najmä biele, strieborné a zlaté, pod tmavými prakticky výlučne bordové. Uvedené kategórie farieb bohoslužobného rúcha môžeme považovať za tradičné pre východné cirkvi grécko-slovanskej tradície. Až omnoho neskôr sa začali používať tmavé rúcha bordovej alebo čiernej farby. Prakticky všade to bol dôsledok latinizácie – nielen u nás, ale napríklad aj v Rusku (vplyv nekriticky prozápadných reforiem a názorov cára Petra I.). Niektoré východné katolícke cirkvi sa s daným stavom nateraz uspokojili, preto ešte stále používajú aj fialovú alebo čiernu farbu, iné sa rozhodli pre cestu delatinizácie v tejto oblasti, preto sa týmto dvom farbám vyhýbajú. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa spustil proces liturgickej obrody našej cirkvi, padlo rozhodnutie kráčať druhou spomínanou cestou. Z uvedeného dôvodu sa na Slovenku viac-menej vyhýbame fialovej a čiernej farbe bohoslužobného rúcha, hoci nie kŕčovito alebo násilne, za každú cenu. V tomto zmysel jestvujú tiež usmernenia v niektorých obežníkoch Košickej eparchie. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
743