– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
Dodávanie soli do vody pri jej svätení v latinskom obrade je podľa sprievodnej modlitby tohto gesta inšpirované udalosťou opísanou v Starej zmluve, keď svätý prorok Elizeus uzdravil zlú vodu tak, že do nej nasypal soľ (2 Kr 2, 19 – 22). V rímskokatolíckych bohoslužobných knihách sa nehovorí, aké množstvo soli má kňaz do vody nasypať, takže zrejme nebude nevyhnutné, aby jej bolo veľa. Hoci sa zdá, že podľa úvodnej rubriky knihy „Požehnania“, vydanej Spolkom svätého Vojtecha v Trnave roku 2009, nie je vsypanie soli do svätenej vody nevyhnutné, predsa sa, aspoň podľa mojich vedomostí, všade koná. Z uvedeného dôvodu sa nedá reálne si overiť, či by sa rímskokatolícka svätená voda, ako sa to občas zvykne hovoriť, po dlhšom čase naozaj skazila. Rozhodne by sa skaziť nemala, ako na to poukazuje napríklad svätý Ján Zlatoústy v jednej zo svojich homílií, ktorého vyjadrenie sa dokonca dostalo do našej bohoslužobnej knihy s názvom typikon. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 389