| – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie |
| – |
| Antimenzion je štvoruholníkový kus látky, kedysi pravdepodobne doska, s náboženským vyobrazením, v posledných storočiach najčastejšie ukladania Krista do hrobu, so všitými kúskami pozostatkov svätých. Posviaca ho biskup podobným spôsobom ako samotný prestol, lebo pôvodne predstavoval najmä náhradu prestola v prípade absencie chrámu v pravom zmysle slova. Z toho tiež vyplýva jeho názov, ktorý v preklade z gréckeho a latinského jazyka znamená čosi ako „namiesto stola“ (anti = po grécky „namiesto“, mensa = po latinsky „stôl“). Zároveň je však prejavom súhlasu biskupa s tým, aby sa v danom chráme a konkrétnou osobou slávili božské liturgie. Dejiny tohto bohoslužobného predmetu, ktorý v nejakej forme existuje prakticky vo všetkých východných tradíciách, siahajú hlboko do kresťanského staroveku. |
| V Grécku, respektíve v Byzancii, odkiaľ sme prostredníctvom svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov, prijali vieru, sa antimenzion takmer odnepamäti poskladá na ilitone, ktorý sa následne tiež poskladá, a na vrch sa kladie evanjeliár. Keď sa majú na prestol priniesť sväté dary, najprv sa premiestni evanjeliár a potom sa rozloží iliton, následne antimenzion. Iliton (menej vznešená vec) teda v podstate slúži, veľmi logicky, ako ochranný „odev“ pre antimenzion (podstatne ušľachtilejší predmet). Nepochybne práve odtiaľ pochádza spôsob, ktorý spomínate vo svojej otázke na prvom mieste. V Kyjevskej Rusi bolo spočiatku zvykom prišiť antimenzion k spodnej plachte alebo ho priklincovať na samotný prestol. Zaiste tu má pôvod spôsob, ktorý vo svojej otázke spomínate na druhom mieste. Neskôr však, konkrétne v 17. storočí, prijali grécky spôsob používania antimenziona aj v Rusku a v ostatných slovanských krajinách. |
| Ja osobne síce preferujem spôsob, ktorý pochádza z Grécka a dnes je v cirkvách grécko-slovanskej tradície všeobecne rozšírený – o to viac, že vidieť pred sebou ikonu Kristovho pochovávania mi výrazne pomáha sústrediť sa na tajomstvá, ktoré práve konám, – ale ani druhý spôsob by som nepovažoval za nesprávny, hoci by sa dal vnímať ako trocha hybridný (antimenzion totiž neprišijeme k rúcham prestola, ani ho na prestol nepriklincujeme, iba ho tam položíme). Liturgické a cirkevnoprávne pravidlo, podľa ktorého sa má božská liturgia sláviť na antimenzione, sa totiž zakaždým zachová – skutočnosť, že v druhom prípade nie sú diskos a čaša položené na antimenzione bezprostredne, by som nehodnotil ako zásadný problém. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
889