| pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Slávenie sobáša patrí medzi verejné bohoslužby, teda medzi modlitby, v ktorých nik, ani kňaz alebo biskup, nemá právo čokoľvek zmeniť, vypustiť či doplniť. Z toho jasne vyplýva, že spomínané sľuby sa musia povedať presne tak, ako sú uvedené v trebníku, nijaká úprava ich znenia neprichádza do úvahy. V opačnom prípade by dokonca mohol niekto v budúcnosti napadnúť platnosť takého sobáša. -Trebník však nestanovuje, ako presne majú snúbenci stáť prihovorení sľubov. Hovorí len toľko, že si podajú pravé ruky, ktoré kňaz obviaže epitrachilom na spôsob kríža. Dokonca aj kľačanie v tejto chvíli je iba miestny zvyk. Ak teda túžite stáť pritom oproti sebe, nepredstavuje to žiadny problém. Dokonca, ak si všimneme primárneho adresáta daných sľubov, dospejeme k záveru, že ide o vec pomerne logickú a prirodzenú. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
607