| – pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Na biskupskom úrade v Košiciach nesledujeme, aký bohoslužobný program majú jednotlivé farnosti našej eparchie – dôverujeme kňazom, že volia takú štruktúru, frekvenciu a čas verejných modlitieb, ktoré slúžia duchovnému dobru im zvereného ľudu. Z uvedeného dôvodu nevieme, či jestvuje chrám, v ktorom by sa liturgie vopred posvätených darov slúžili od pondelka do piatka Veľkého pôstu. Treba však povedať, že spomenutá prax by nebola celkom štandardná. Áno, starobylé kánony nevylučujú ani takú možnosť (por. napr. 52. kánon Šiesteho všeobecného snemu), ale typikon a ďalšie bohoslužobné knihy našej cirkvi, predovšetkým pôstna trioda, veľmi jasne obmedzujú slúženie liturgie vopred posvätených darov na vybrané dni: na stredy a piatky Štyridsiatnice, na štvrtok Kajúceho kánona, na dni polyelejných sviatkov, na pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa a niekedy na deň chrámového sviatku. V krajnom prípade by mohlo ísť o prechodnú prax k štandardnému stavu, v ktorom sú pondelky, utorky a štvrtky Štyridsiatnice spravidla plne aliturgickými dňami, keďže božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho celkom určite narúša kajúci charakter predmetných dní podstatne výraznejšie než liturgia vopred posvätených darov (slávenie božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho v tieto dni namiesto večierne alebo utierne a ďalších bohoslužieb časoslova je jedným z reliktov latinizácie, ktorý na väčšine našich farností z rôznych príčin pretrváva). Rozhodne by však nešlo o prax úplne správnu alebo dokonca ideálnu. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
653