| Východná cirkev od počiatku sviatok Nanebovzatia Panny Márie nazýva sviatkom “Uspenia Presv.Bohorodici”, čím chce jasne poukázať, že jej odchod do neba nemá nič spoločné so smrťou. Je to skôr tak, ako je to so spánkom, po ktorom sa zobúdzame do nového dňa, no v jej prípade to bolo zobudenie do “večného dňa” neba, kde niet, žiadneho “zahmlenia”, ale len svetlo večného života. Smrť je trestom za hriech aj so všetkým jej utrpením a neistotou, ale Panna Mária nemala žiadneho hriechu, preto ani nemala byť za čo trestaná. Smrť prináša rozklad všetkého hriešného, ale Máriino telo nebolo zasiahnuté hriechom preto nedošlo k rozkladu. A to nie iba v tom zmysle, ako je to u niektorých svätcov, ktorých telá zostali aj po stáročiach bez hniloby, lež jej telo zostalo nadprirodzenou premenou schopné večného života v nebi, kam bola s telom i dušou vzatá. Hoci v našom ľudskom myslení tieto skutočnosti “splývajú”, predsa v podstate, či už ide v jej živote o Narodenie Ježiša Krista, alebo Máriino Zosnutie sú to udalosti na celkom inej úrovni, ako ich je schopný človek vnímať. Podstatu totiž tvorí nielen fyzický fakt, ale vnútorný “element” týchto skutočností na báze blízkosti a istoty Božieho vstupu do samotného “deja”, ktorý nám je ľudský známy, ale prežívaný na inej “bezbolestnej” úrovni s vedomím šťastného napĺňania života podľa Božieho poriadku. Takže som prekvapený vašim tvrdením o tom, že i kňazi by v tom nemali jasné, lebo mali skúšku z Mariológie a tiež logika veci o dôsledku hriechu nám to jasne hovorí. My tieto skutočnosti nemusíme plne ľudský pochopiť, lebo veriť neznamená vedieť, ale vieme, že Boh nerobí chyby, a tiež vieme, že aj naoko “podobné” veci, nemusia byť totožné. Preto aj naoko “prirodzené” skutočnosti v Máriinom živote sú z nadprirodzeného hĺadiska ináč dané, než ako sa nám navonok ludský javia. |