O pohoršení dosť jasne, ale tvrdo hovorí sám Pán Ježiš: “…kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, ktorí vo mňa veria, lepšie by bolo, keby mu dali mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.”/Mt 18,17/. Čo sa týka mlčania na páchanie hriechov iných a súhlas, či ospravedlňovanie hriechov iných, je to cudzí hriech, ktorý rovnako zaťažuje svedomie mlčiacich, či mlkvo schváľujúcich zlé činy. Nik nemá právo podporovať hriechy iných radou a mlčaním, lebo takto si pripravujeme budúcnosť bez perspektívy už tu na zemi, a čo je strašnejšie – aj na večnosti. Azda aj preto až tak ďaleko zašla dnešná doba v amorálnosti, lebo rodičia mlčali na hriechy svojich detí, či ináč zodpovední /nevnímajúc kňazov/ mlčali na hriechy tých, ktorým to sú povinní pripomenúť. Takže dbajme o to, aby nás nezaťažoval žiaden cudzí hriech, ktorý páchame pasvitou, či schvaľovaním, radou, alebo zastieraním…, lebo “takýchto čaká prísnejší súd” – či už sú kňazi, alebo laici. /por.Mk 12,40/ |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
681