Dobry vecer pan biskup Vladyka Milan. Zijem v Taliansku v alpach na severe uz od 2001 roku. A som velmi sklamana z ludi ktory tu ziju. Mam dve male deti a chyba duchovny zivot nase slovenske kazne. Chodim s detmi do kostola kde byvame a ten je stale prazdny. omse su len raz za tyzden aj to ako odrecitovana basen. Vobec sa mi to nepaci ako tu ludia ziju duchovny zivot. Velmi mi chyba slovensko a nase kazne. Ked som bola dieta chodili sme do kostola kazdy den bolo to tak krasne. A aj ja by som chcela viest svoje deti takoto cestou k bohu. No bohuzial neviem ako… domov sa nemozem vratit kedze manzel je Talian. poradte mi ako mam svoje deti duchovne vychovavat? dakujem za odpoved. S pozdravom Frantiska

Nie vždy je pravdou, že katolícka krajina je aj náboženský živou. Pretože Taliansko je tiež poznačené západným liberalizmom, má to žiaľ vplyv aj na cirkevné prostredie. Preto sa v tejto atmosfére ľahostajnosti musí žiť kresťanstvo viac na úrovni “domácej cirkvi”, ktorou je rodina. Aj v ťažkých dobách prenasledovania len tento spôsob uchranil vieru v spoločnosti. A tak to, čo nedostávate od kňaza, musíte nahrádzať vlastnou výchovou a príkladom vlastnej žitej viery. Samozrejme, že je to ťažké, lebo na deti má veľký vplyv prostredie, kým si nevytvoria vlastný názor a postoj k źivotu viery, ale musíte to preklenúť obetou a modlitbou za svoju rodinu. Pritom však treba vydržať aj v tak “duchovne chudobnom” spoločenstve cirkvi, ako to popisujete vo svojej otázke, lebo kostol a bohoslužby sú dôležité pre náboženské dozrievanie. Možno je to vaša “misia” práve v tomto prostredí tak chladnom na vieru, aby váš príklad pritiahol aspoň niekoho.

Počet videní tejto otázky a odpovede: 798