Zákaz konzumovať bravčové mäso bol jedným z nariadení Mojžišovho zákona (porov. napr. Lv 11, 1 – 8). Pre prvú kresťanskú generáciu predstavoval práve postoj k Mojžišovmu zákonu jednu z najvášnivejšie diskutovaných otázok: Majú alebo nemajú kresťania dodržiavať jeho ustanovenia, predovšetkým kultové? Jedna časť kresťanov – najmä tí, čo prišli zo židovstva – bola presvedčená, že sa dodržiavať majú a musia, spravidla všetkými veriacimi. Druhá časť si myslela, že sa dodržiavať nemusia, či dokonca nesmú, prinajmenšom kresťanmi, čo prišli z pohanstva. Významným príspevkom do tejto diskusie bolo videnie, ktoré dostal svätý apoštol Peter. Spomína sa v 10. a 11. kapitole Skutkov svätých apoštolov. Boh ukázal Petrovi rôzne zvieratá – aj také, ktoré Mojžišov zákon považoval za nečisté – a trikrát mu povedal: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Keď to Peter odmietol, zakaždým dostal vysvetlenie: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným!“ Definitívne usmernenie v tejto veci nám dal takzvaný apoštolský snem, ktorý sa konal v Jeruzaleme okolo roku 50 po Kristovi. Po prudkých diskusiách svätí apoštoli jednomyseľne vyhlásili: „Svätý Duch a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem tohto nevyhnutného: zdŕžať sa toho, čo bolo obetované modlám, krvi, zaduseného a smilstva“ (Sk 15, 28). Inými slovami: Ustanovenia Mojžišovho zákona, osobitne kultové, ak sa berú doslovne, stratili svoju platnosť. Následne svätý apoštol Pavol vysvetľuje, že Zákon bol naším vychovávateľom pre Krista – keď však prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi (Gal 3, 24 – 25). Rovnaké stanovisko neskôr vyjadrili aj niektoré miestne a ekumenické snemy. Záver je teda jasný: Keďže zákaz konzumovať bravčové mäso v úzkom zmysle slova bol jedným z nariadení Mojžišovho zákona, ktoré už neplatia, tak sa na nás, kresťanov, nevzťahuje. Napokon iba letmo spomeňme, že viacerí cirkevní otcovia, najmä pomocou takzvaného alegorického výkladu Svätého písma, nám osvetlili, že uvedený zákaz, ako ani celý Starý zákon vo všeobecnosti, nie je nutné vnímať úplne doslovne, otrocky, lebo v skutočnosti v sebe ukrýva omnoho hlbšie posolstvo, než si ľudia v danom čase mysleli. Išlo napríklad o predzvesť Novej zmluvy (konzumovať iba to, čo má celkom rozdvojené paprčky) a o výzvu dôkladne a veľa uvažovať o Božom slove (jesť len to, čo potravu prežúva). Tomu sa však v tejto chvíli podrobnejšie venovať nemôžeme a zaiste ani nepotrebujeme. |