– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
Možno poznáte vtip z rímskokatolíckeho prostredia, kde jeden kňaz medzi rečou spomína, že vo Veľký piatok sa nesmie slúžiť svätá omša. Druhý odpovedá: „Vieš čo? Ja som to skúšal – a dalo sa!“ |
Naša cirkev disponuje jasnými liturgickými normami, obsiahnutými v bohoslužobných knihách, predovšetkým v typikone. Z nich je jasné, že vo väčšine prípadov sa na večierňach, utierňach a božských liturgiách, občas aj na povečeriach, berú menlivé časti svätcom dňa. Vzhľadom na skutočnosť, že k dnešku máme do slovenského jazyka oficiálne preloženú len určitú časť bohoslužobných textov, pomerne malú, nie vždy je reálne možné spomenuté pravidlo dodržať. Ak je to však možné, vždy tak treba urobiť – a pomôcky, ktorými kňazi a kantori disponujú, najmä diár gréckokatolíka na aktuálny rok, na danú skutočnosť upozorňujú. Kňaz je nepochybne povinný tieto usmernenia rešpektovať. Navyše by sa mal nimi riadiť nielen z povinnosti, ale aj dobrovoľne, ochotne a s láskou, vo vedomí, že tak napomáha duchovnému dobru a spáse jemu zverených ľudí. |
Prečo váš kňaz predmetné skutočnosti ignoruje? Na to je veľmi ťažké odpovedať bez znalosti konkrétnej situácie. Rozhodne by som však odporúčal naliehať na svojho duchovného otca, aby bohoslužobné normy rešpektoval. Treba pritom postupovať v súlade s príkazom evanjelia (Mt 18, 15-18). Najprv s ním hovoriť, vo všetkej skromnosti a slušnosti, medzi štyrmi očami. Ak to nepomôže, porozprávať sa s ním spolu s ďalšími farníkmi. Keby ani to, nedaj Bože, nemalo efekt, oficiálne sa obrátiť v danej veci na eparchiálneho biskupa. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 163