Stanovisko o. Petrička k masáží a rehabilitačným praktikám
–
Aj masírovanie, masáž či fyzioterapia sa vníma ako nutnost z hladiska starostlivosti o svoje zdravie.Tak isto aj v inych odvetviach mediciny sa lekar ci zdravotnik musí dotknúť tela pacienta ak si to postup pri vyšetrení zdravotného stavu vyžaduje. Dušu a následne aj telo viac vzrušujú myšlienky a fantázie než samotný úkon masáže. Aj sväté Písmo hovorí, že čistému je všetko čisté. Nie nadarmo nás otcovia duchovného života pozývajú k neustálej vnútornej modlitbe. Modlitba upokojuje srdce a vtedy zo srdca už nemôžu vychádzať zle myšlienky. Spasiteľ nás učí ,že práve zo srdca vychádzajú zle myšlienky, z nepokojného srdca. Preto by som odporúčal viac modlitby. Ak sú myšlienky alebo fantázie veľmi dotieravé tak volať k Pánu Ježišovi :Pane Ježišu osloboď moju dušu od zla. Alebo len krátku modlitbu Pane zmiluj sa. Aj niekoľko krát ,pokiaľ duša nepocíti pokoj!!! Taká modlitba odvádza pozornosť duše od myšlienok nepokoja ,ktoré vzrušujú srdce a tým následné aj myšlienku a obrazotvornosť. Vzrušená myšlienka /aj myšlienky depresie, strachu/ma už veľkú silu nad umom i pocitmi duše i nad vôľou duše, nad obrazotvornosťou, tam sa nedá vyhrať duchovný boj bez pomoci Pána Ježiša. Takže odporúčam viac bojovať s myšlienkami nepokoja ,a nie so samotnou masážou .Problém nie je v masáži. Ale v nasej (starosl.strastnoj obrazotvornosti) reakcii našich vášni na tento zdravotníčky úkon. Preto treba veľmi -veľmi prehĺbiť modlitbu i sviatostný život.
Odporúčam aj častejšie duchovne rozhovory s duchovným otcom a pristupovanie k sviatostiam, lebo problém v duši vznikol ,zdá sa ,už oveľa dávnejšie–dlhodobý nepokoj srdca, a dlhodobé strachy v srdci .Znovu zdôrazňujem –potrebu zmeny myšlienok, častejšie vyhľadávanie duchovných myšlienok cez modlitbu pokánia (Pane Ježišu osloboď moju dušu od zla) a vedenie duchovného otca.