Slava Isusu Christu! Sú finančné náklady jediným dôvodom prečo sa pri liturgii neokiadza každý deň dokonca ani v katedrálach, alebo sme sa jednoducho v tomto prispôsobili rímskokatolíkom? Nerozumiem, aký má potom zmysel používať kadidlo pri panychíde po liturgii. Nie je snáď liturgia neporovnateľne viac (teda aj vzhľadom na úžitok pre dušu zosnulého za ktorého sa slúži) ako panychída?

– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –

Bohoslužobné knihy našej cirkvi predpokladajú používanie kadidla prakticky pri každej bohoslužbe, tak pri svätej liturgii, ako aj pri večierni, utierni, krste, pohrebe a podobne. Zmysel kadidla nie je výlučne „ozdobný“, jeho účelom nie je iba skrášlenie bohoslužby. Kadidlo má dôležité miesto v samom Božom kulte, pri dosahovaní modlitbovej atmosféry a pri očisťovaní priestoru, osôb a vecí od Zlého, čo je v súčasnosti azda ešte naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Zaiste preto Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví vydaná v roku 1998 rímskou Kongregáciou pre východné cirkvi stanovuje: „Nech východné katolícke cirkvi starostlivo zachovávajú a praktizujú, nakoľko je to len možné, používanie kadidla pri slávení, a to aj denne, pretože to patrí k osobitným spôsobom ich vlastnej tradície. Každý opačný zvyk nech je zmenený“ (čl. 101). V obežníku Košickej eparchie číslo 1/2011 bola potreba dodržiavať predmetné ustanovenie opätovne pripomenutá.

Nedokážem v tejto chvíli posúdiť, prečo niektorí kňazi uvedené pokyny nezachovávajú. Domnievam sa, že hlavným dôvodom nie sú peniaze, ale skôr nedostatočne vybudovaný vzťah k danej veci a túžba dosiahnuť, aby bohoslužba netrvala „príliš dlho“. Možno najviac by pomohlo, keby veriaci ľudia, čo túžia po naozaj krásnom, dôstojnom a správnom slávení, vstúpili o takejto a podobných veciach do priateľského a pokorného, no zároveň otvoreného dialógu so svojimi kňazmi, ktorých sa daná záležitosť týka.