Sláva Isusu Christu! Drahý Vladyka Milan, píšem Vám lebo mám problémy v manželstve, som 15 rokov vydatá, máme spolu 3 deti, manžel má už dlhšiu dobu problémy s alkoholom, dnes asi dosť častá téma…boli obdobia, keď abstinoval. ale roky utekajú, a stále sa to zhoršuje, mám svojho manžela veľmi rada, ale keď začne piť, tak vtedy ho dosť ignorujem, samozrejme, že ignorujem tak. že s ním minimálne komunikujem, ale nič iné, to znamená, že nemám pomyslenie na iných mužov alebo podobne. Manžel keď nepije, tak nepije vôbec, ale keď začne, tak to trvá aj niekoľko dni a má problém prestať, prešli sme spolu už kopec lekárov, psychológov a všetko možné, aj liečebne, aj chce s tým prestať, len akosi sa mu to nedarí, náš teraz už bývalý farár nám poradil navštíviť otca Marettu, boli sme aj za ním. viete som už z neho dosť zúfala, chcem mu pomôcť, ale odmieta, keď je opitý a keď je triezvy, tak sa tvári, že nemá problém, keďže sme veriaci, nerozmýšľam o rozvode, aj keď netvrdím, že som nemala niekedy takú myšlienku, ale v decembri som odišla s deťmi od manžela na pár dni, v tom čase bol na preliečení, keď sa vrátil domov, tak ešte asi 2 dni bol sám, a potom som sa s deťmi vrátila, nakoľko mi vyvolával, vypisoval …. no a prečo Vám píšem?, chcela by som vedieť Váš názor na to, ako vy Vladyka vnímate odchod ženy od muža. Viete, my bývame na dedine, kde každý každého rieši, vtedy keď som odišla, jedna skupinka ma odsudzovala, a tá druhá, skôr so mnou súcitila, ja veľmi neriešim, kto si čo myslí, nakoľko sa ani ja nikomu nemiešam do života. A ešte podstatná vec, že manžel je v našej obci starosta, takže samozrejme ho každý rieši ešte viac. Ďakujem za Vašu odpoveď.