Detí z rozvedených rodín majú o to väčšie právo na život i šťastie, o čo viac boli obratí o pokojné detstvo v objatí oboch rodičov. Nie je to na hanbu detí, ale skôr to padá na vrúb dospelých, ktorí nedokázali zvládnuť dôležitú životnú situáciu, ktorá ťažko poznačí všetkých členov rodiny. Nedajú sa odsudzovať tí, čo sú zranení a trpia rozvodom, ale mali by sa viac zamýšľať nad rozchodom tí, ktorí zavdali príčinu svojím nezodpovedným správaním, lebo urobiac nešťastným iného “provokuje” sa budúce nešťastie vinného. Viem, že je ťažké a nekoncepčné obviňovať, ale je dôležité predchádzať tomu práve zodpovednou prípravou na manželstvo v čistom predmanželskom vzťahu. Cirkev ale nemôže ani odsudzovať tých, ktorí zlyhávajú, lež je povinná prijímať všetkých a tiež podľa noriem právnych kánonov pomáhať aj takto životom zasiahnutým ľuďom. To, že kňazi často kážu na tému usporiadanej rodiny vyplýva z toho, že takýchto rodín veľmi ubúda z ľudskej spoločnosti, čo je varujúce a smutné. Práve ich kázne by mali byť burcujúcimi nápravu tohoto neutešeného stavu pribúdajúcich rozvodov. Aj keď vieme, že len Božia milosť môže pomôcť, lebo ako vidíme – človek zlyháva. Preto nech vaša situácia vás nedeprimuje, ale povzbudzuje k modlitbe a pevnému rozhodnutiu ísť cestou ozajstnej lásky a budovať si taký vzťah, ktorý ráz nedá dôvod pre smútok iným. Práve posledná Synoda o rodine veľmi nastojí na pastoračnej starostlivosti o rozvedených, ktorí by mali aj sami aktívne vyhľadať pomoc Cirkvi pre svoju často neutešenú situáciu a nevzďaľovať sa od farského spoločenstva. Preto je treba spoločnými silami hľadať riešenie aj pre ľudský “neriešiteľné” situácie a to s pomocou Matky Božej – Panny Márie.
+Milan.