Vzťah muža a ženy v dospelom veku je vždy smerovaný k vzájomnému zbližovaniu, čo je normálne, ale tiež zodpovedné. Zvlášť keď ide o tak závažnú skutočnosť akou je manželstvo, na ktoré sa mladý človek má zodpovedne pripraviť. Istotne zodpovednou prípravou nie je spoločné bývanie pred manželstvom. Ako by ste to brali, keby ste sa mala rozhodnúť pre manžela, ktorý za mladi býval raz s jednou, inokedy s druhou, hovoriac, že to bolo len tak – každý na inej posteli. Istotne si každý pomyslí svoje a ukáže si “prstom na čelo”: nie sme predsa včerajší ! Azda práve tento ľahkovážny prístup v správaní robí veľké problémy neskôr aj v manželskom živote, ktorý sa rozpadá pre ľahkomyseľnosť, ktorá vedie k nárastu rozvodov. To, že sa mnohí rozvádzajú spôsobuje obrovské problémy v živote dotknutých a najviac v živote detí z takto rozbitých vzťahov. Tu sa hovorí o desaťtisícoch ľudí na Slovensku ročne, ktorí sú ťažko dotknutí ľahkomyseľnosťou v tak závažnej oblasti vzťahov. Preto Ježiš varuje nielen pred spoločným bývaním, ale už aj pred “zrakovým dotykom”./Mt 5,28/- “Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.” Hriechom nie je len samotný skutok, ale aj všetko, čo k hriechu privádza – teda aj blízka príležitosť, ktorú dávame pri spoločnom bývaní. A k tomu je tu aj dané pohoršenie, ktoré iných môže povzbudiť ešte k vážnejším priestupkom. “…kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesil mlynský kameň na krk a hodili ho do mora”/MK 9,42/- takto nás varuje Ježiš pred zlobou pohoršenia.
Keby predmanželský život nemal tak veľký vplyv na šťastie v manželstve, tak istotne by naši predkovia neboli až tak rigorózni v tejto oblasti a Boh by nás neupozorňoval až dvoma prikázaniami z desiatich na túto oblasť. Preto doporučujem veriť viac Bohu, ako ľuďom a čítať takých autorov, ktorí sú morálni a veľmi zodpovedne na základe faktov pojednávajú o vážnosti patričnej rezervovanosti muža a ženy pred manželstvom.
+Milan.