Pochválený buď Ježiš Kristus. V dedine máme cintorín, ktorý je na pozemku gréckokatolíckej cirkvi. Na tomto cintoríne sa už nepochováva od roku 1918 a nie sú na ňom už žiadne hroby, len na kraji je veľký kríž. Je to vlastne už lúka. Chcem sa opýtať, či je možné toto priestranstvo využívať napr. pre deti ako ihrisko. Máme v obci pár ľudí, ktorí vravia, že je to neúctivé. A tak je to roky nevyužitý priestor, ktorý sa len kosí. Ďakujem.

– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –

Cintorín treba vnímať ako posvätné či pietne miesto, a to bez ohľadu na to, či sa oň pozostalí starajú alebo nie. Hoci priestor, ktorý spomínate, je veľmi zanedbaný, už takmer nevnímateľný ako plocha určená na pochovávanie zosnulých, predsa by nebolo správne jednoducho k nemu začať pristupovať ako k futbalovému či detskému ihrisku. O to viac, že mnohé výrazne zanedbané cintoríny, takmer stratené, napríklad vojakom Prvej svetovej vojny alebo židovské, sa neraz obnovia. Ťažko povedať, či sa časom nemôže udiať niečo podobné aj s cintorínom, na ktorý sa pýtate.

Je tu však ešte jedna skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy. Píšete, že dotknutý cintorín sa nachádza na pozemku Gréckokatolíckej cirkvi. Má teda svojho majiteľa. Keď chce človek vstúpiť na cudzí pozemok a niečo tam meniť, mal by to urobiť vždy s vedomím a súhlasom vlastníka. Ak teda napriek všetkému považujete za správne začať využívať niekdajší cintorín na iné účely, mali by ste tak urobiť v prvom rade s vedomím a súhlasom miestneho gréckokatolíckeho farára či správcu farnosti. Ten by sa nepochybne v takejto citlivej veci obrátil na príslušný biskupský úrad a zaujal vhodné stanovisko na Váš návrh po hlbšom preskúmaní danej záležitosti v kooperácii s jeho pracovníkmi kompetentnými v tejto problematike, respektíve s vlastným biskupom.