Dobrý deň, rád by som vedel, či nevnímate v katolíckej cirkvi na Slovensku potrebu viac sa venovať osobám s homosexuálnym cítením. Sám som totiž takto orientovaný. Je to pre mňa neľahký kríž, je mi takto prakticky znemožnené manželstvo (ktoré je aj Cirkvou prezentované ako jedno z najväčších pozemských dobier), nemôžem sa stať ani kňazom. Tieto ťažkosti musím zároveň skrývať, pretože v spoločnosti (aj v cirkvi) sú voči nám hlboko zakorenené silné predsudky. Nepostrehol som veľa snahy zo strany duchovných tento negatívny jav (predsudky voči nám) zmierniť (opravte ma ak sa mýlim). Linku Valentín nepovažujem za dostatočné riešenie. Nie každému musí vyhovovať ich prístup a je tu aj otázka vzdialenosti, aj pre mňa sú to do Košíc stovky kilometrov. Zaujíma ma Váš pohľad na túto problematiku.

Odpoveď dáva kňaz, ktorý pastoračne usmerňuje homosexuálne cítiacich ľudí.

–

Vďaka za Vaše vyjadrenie, z ktorého cítim úprimný záujem vyrovnať sa s ťažkosťou vo Vašom živote. Je to vzácne, nakoľko dnes sa z ťažkostí tohto druhu robí skôr cnosť, ktorú je treba len presadiť v spoločnosti. To však nie je cesta, nakoľko fakt homosexuality je faktom hlbokého vnútorného zranenia v oblasti vytvárania vzťahov k druhým. Ide o zranenie, ktoré človeka diskvalifikuje v jeho vlastnej snahe vytvoriť prirodzený vzťah natoľko, že ho izoluje do samoty. Tú vníma takýto človek ako ťažký kríž.

Teda nemožnosť manželstva či kňazstva nie je akýmsi vonkajším trestom za delikt ale akceptovaním dôsledkov tohto zranenia. Uzatváranie  sa v spoločnosti, ako i v Cirkvi isto nie je riešením, ako nie je riešením pro gay aktivita. Áno predsudky v tejto oblasti je možné zachytiť aj v cirkevnom, či náboženskom prostredí, avšak je citeľná i snaha eliminovať tento fakt, čoho dôkazom je i iniciatíva Linky Valentín. Môžem potvrdiť, že predsudky v tejto oblasti najmä v cirkevnom prostredí sa postupne ostraňujú. Už v kňazských seminároch sa tejto téme venuje pozornosť.

Linka Valentín však sama nie je univerzálnym východiskom, ponúka však možnosť orientácie v danej skutočnosti a tiež podľa možností aj duchovné sprevádzanie. Zaiste by bolo potrebných viac takýchto aktivít. Podobne sa pracuje aj v cirkevnom prostredí v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Anglicko i Amerika). Posledné roky sa posilňuje aj ich vzájomná spolupráca, čo vnímam veľmi pozitívne.

Možnosťou pre orientáciu sa v danej problematike bude i pripravovaná publikácia, ktorú pripravuje o. z. Fórum života v spolupráci s biotetickou komisiou KBS a s Linkou Valentín s názvom Tretia cesta, ktorej témou je kresťanské prijatie ľudí, prežívajúcich homosexuálne sklony. Distribuovaná bude aj cez kresťanské kníhkupectvá.

Homosexualitu nie je treba ani démonizovať akoby bola sama o sebe hriešna. Hriechom je jej praktizovanie. Homosexualita je zranenie osoby v oblasti vzťahov, ktorému je potrebné sa venovať práve tým, že budeme klásť dôraz na  pravú hodnotu prirodzeného vzťahu a správne sprevádzať aj tých, ktorí sú v tejto oblasti zranení.

PhDr. Marko Rozkoš, PhD.