Odpovedá o. Petričko
Nie tak strašné, čo vidíme, ale strašnejšie je to, čo nosíme v duši. Ak tam nosíme zlé myšlienky, čí nepokoj, alebo pýchu . Odporúčam Vám duchovné vedenie, skúseného duchovného otca, ktorému by ste sa mohli zdôverovať v prvom rade s tým, čo sa deje vo Vašej duši, v srdci, so svojimi myšlienkami. Lebo diabol može loviť človeka aj cez naoko dobré veci a hlavne vtedy, keď človek začína zohrievať vo svojej duši ducha sebaistoty, seba-potvrdenia ducha, sebalásky a nie ducha skrúšenosti pred Bohom. Preto Vám odporúčam aj modlitbu mýtnika, evanjeliovú modlitbu pokánia – Bože búd milostivý mne hriešnemu. To už duša dýcha povetrím svätých, ktorí sa neustále kajali. Lebo aj svätci mávali videnia, i kontakty s neviditeľným svetom, ako to často čítame v ich životopisoch, ale preverovali si to skrušovaním srdca pred Bohom cez pokánie. Tak je človek viac chránený pred nástrahou démonov a po druhé – mali duchovných vodcov, dobrých spovedníkov i duchovné vedenie. Kto chce dobre duchovne iných viesť, sám musí byt vedený i častejšie pristupovať k sviatosti zmierenia. Anjeli sú stvorenia. Sú pre nás darom od Boha ,sú pomocníkmi. Boh ale chce ,aby sme sa viac sústredili na Neho. Nepovýšiť stvorenie nad Stvoriteľa. Preceniť viac dar ako Darcu. K našej spáse nám pomôže jedine Boh Ježiš Kristus a Presvätá Bohorodička. V modlitbe upriamiť pozornosť duše na Spasiteľa. Učte sa prebývať v Kristovi cez Jeho myšlienku nosiť v duši slová z Evanjelia, hoc krátky citát alebo cez vzývanie Jeho Mena. Kto prebýva v Ňom tu, v Ňom bude prebývať aj vo večnosti. Pre našu spásu treba ,aby duša stále čítala Jeho Slovo, alebo Jeho Meno–/Ján 8, 31,32/.Nezáleži,čo vidia fyzické oči, tie aj tak raz necháme zemi, ale záleží, čo čítajú duchovné oči duše.