Aký je Váš názor na to, že kňazi tancujú bez problémov na rôznych plesoch so ženami… Týka sa to hlavne rímskokatolíckych kňazov. Je to vhodné? Je to predsa dosť blízky kontakt telo na telo. Moja druhá otázka je, či je v poriadku, že niektorí kňazi chodia v civile oblečení od hlavy po päty v drahých značkových veciach, človek ich v civile ani nespozná že sú to kňazi, skôr nejakí modelári ako vystrihnutí z módnych časopisov. Nemali by byť akýmsi vzorom aj v skromnosti pre svojich veriacich?

S celibátom je spojená istá obeta zdržanlivosti aj vo vonkajších prejavoch. Istotne aj samotný kňaz musí dbať o to, aby nepohoršil iných a seba neuviedol do  „rizika“ zlyhania. Na druhej strane aj kňaz má zostať prirodzeným v správaní a nie skostnateným v čudáctve. Ako to spojiť, aby pre veriacich vždy predstavoval duchovnú autoritu, to mu musí povedať jeho kňazské srdce plné zodpovednosti aj za neverbálny spôsob „kázne“, keď zostáva medzi veriacimi aj vtedy, kedy sa oni zabávajú, a on má nájsť vlastný spôsob „radosti“, ktorá nepohoršuje. Tu nehovorím o tancovaní, či netancovaní, ale o forme pobudnutia s veriacimi aj počas ich zábavy, k čomu má čo povedať aj jeho biskup. Pokiaľ by čosi na ňom pohoršovalo, má sa zachovať podľa odporučenia sv. apoštola Pavla a to nielen v jedle (porovnaj 1 Kor 8, 13).

Samozrejme, že kňaz nesmie spôsobovať pochybnosť a pohoršenie u veriacich ani jedením, ani zábavou, ani oblečením… ani ničím iným, lebo on je povolaný pre  povzbudenie vo viere, a nie k napĺňaniu svojich túžob a predstáv.

Verím, že sa za svojich kňazov budete modliť, aby vo svete „rozriedeného kresťanstva“ oni podávali nezriedenú náuku viery a osobný príklad pokory, skromnosti a čistoty.