Dieťatku nie je potrebné vždy, hneď a všetko vysvetľovať, ale len to, na čo jeho rozumček stačí. Mnohé aj potrebné návyky a spôsoby je dobré riešiť autoritatívne, aby si dieťa postupne osvojovalo aj tento dôležitý prvok v živote; totiž, že ak má autorita na niečo svoje dôvody, nemusí nám hneď a všetko „vešať na nos“. Takto ho pripravujeme aj na život viery, lebo ani v Bohu hneď všetko nechápeme, ba niektoré tajomstvá viery zostanú skryté na večnosť. Čo sa dá vysvetliť s tým, že dieťa na to rozumom stačí, treba to vysvetľovať, ale čo sa nedá, a pre dieťa je to dôležité, treba nariadiť. Takto sa výchovou aj pri banálnych hračkách dopracujeme k tomu, že dieťa má disciplínu tak prepotrebnú pre život a zároveň si uvedomuje, že v živote nie všetko musí mať, ba všetko, čo nám svet núka nie je nám ani potrebné. Zvlášť v dnešnej dobe, kedy sa „všetko smie“ je dôležité učiť deti skromnosti a poslušnosti, lebo autorita ako taká je dnes spochybňovaná na všetkých úrovniach – od rodičovskej, cez učiteľskú až po Božiu autoritu, ktorá sa neberie vážne. Verím, že sa neurazíte, keď takpovediac zájdem „až k Adamovi a Eve,“ ktorí boli prví čo podľahli vlastnej túžbe proti vôli Najvyššej autority. A táto ľudská túžba nás všetkých bude sprevádzať vždycky. Aj Vaše dieťa v živote čaká veľa nesplnených túžob, ako každého iného človeka. Ľahšie to bude mať toto dieťa, ktoré má skúsenosť s milujúcou autoritou rodičov, ktorí vedeli aj zakázať, aj prikázať, čo dieťa neskôr pochopí a docení. Tie deti, ktorým sa všetko dovoľuje, len aby „toľko nepílili uši“, sa neskôr stávajú „malými diktátormi“, ktorí nešetria rodičov v ničom. Prepáčte, že som využil tento nevinný problém k tomu, aby som vysvetlil, že veľké nezrovnalostí v živote začínajú vlastne kdesi v detstve pri malých nedôslednostiach, ktoré postupne vybočia človeka celkom iným smerom, než by mal ísť. Preto, aby nik z nás nevybočil, potrebujeme Božiu autoritu, ktorá deťom musí byť predstavená prostredníctvom autority rodičov. Prajem Vám veľa trpezlivosti a lásky pri výchove Vašich detí.