Zaujíma ma vysvetlenie k bozkávaniu ruky pri pozdravení sa s laikmi. Niekedy som sa stretol s vysvetlením, že ide o bozkanie (biskupského) symbolu – prsteňa, no všimol som si, že sa bozkáva ruka. V Písme sa viackrát spomína výzva na pobozkanie sa bratským bozkom, čo vnímam ako pozdrav takpovediac rovnocenných. Bozkanie ruky je podľa mňa vonkajším znakom hierarchickej poslušnosti, čo vnímam ako vhodné pri stretnutí kňaza s vladykom. Ako sa teda laik správne zdraví s vladykom pri osobnom stretnutí – pobozkaním ruky (prsteňa?), či podaním ruky a bratským trojitým dotykom hlavy (nepoznám označenie tohto úkonu), či inak?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Vaša otázka ukrýva v sebe viacero podotázok, prinajmenšom implicitne. Na prvú z nich (problematika tzv. biskupského prsteňa) už bola zverejnená naša odpoveď, a to 28. januára 2016. Na druhú z nich (bozkávanie ruky biskupovi) bola naša odpoveď zverejnená niekoľko dní predtým, konkrétne 20. januára 2016. Veľmi Vám preto odporúčam najprv si prečítať predmetné odpovede.

Azda nie celkom jasne bola podaná odpoveď na Vašu tretiu podotázku, či totiž má ruku vladykovi pobozkať pri osobnom stretnutí aj laik. Bohoslužobné knihy hovoria, že klerik, keď pristupuje počas bohoslužby k biskupovi, aby si dali znak pokoja, pobozká mu najprv ramená a potom pravú ruku. Nakoľko mi je známe, nijaký cirkevný predpis nestanovuje, ako sa má klerik zvítať s biskupom mimo bohoslužby. Je však celkom prirodzené, že sa s ním zvítava rovnakým spôsobom, ako počas nej. Hoci teda pravdepodobne nijaký cirkevný predpis nestanovuje, ako sa má pri osobnom stretnutí zvítať s biskupom laik, domnievam sa, že je celkom logické, ak to urobí takisto, ako to robia klerici. Vedú ma k tomu nielen príklady zo života iných východných cirkví našej konštantínopolskej tradície, ktoré bezpochyby nesmieme ľahkovážne prehliadať, ale tiež dva pomerne dôležité fakty. Po prvé: Pobozkanie ruky biskupovi nie je výlučne znakom hierarchickej podriadenosti, ako predpokladáte, ale aj, dokonca azda predovšetkým, znakom viery v osobitý spôsob Kristovej prítomnosti v jeho osobe, keďže má plnosť kňazstva. Po druhé: Ak týmto gestom vyjadruje svoju podriadenosť biskupovi klerik, napríklad kňaz, o to viac by mal svoju podriadenosť biskupovi (hoci trocha iného charakteru) vnímať laik.

Náš vladyka si nezakladá na takýchto a podobných veciach, skôr naopak. Ak teda predstavuje pre Vás uvedený spôsob osobného pozdravu biskupa napriek uvedenému vysvetleniu problém, pokojne môžete použiť aj celkom iný spôsob zvítania sa s ním, napríklad bežné podanie pravice, azda s malým sklonením hlavy. Jeho tým celkom určite neurazíte. Ak však budete postupovať tak, ako sme uviedli, istotne urobíte lepšie.