Veľmi ma ťažia moje hriechy, pretože som ich mnohokrát nevyznala pri svätej spovedi. Hanbila som sa a teraz sa hanbím ešte viac, keďže až po niekoľkých rokoch som pochopila, aký ťažký hriech som takto páchala. Spoveď a Eucharistiu som nebrala vážne. Počula som o generálnej spovedi. Už som sa na ňu aj pripravila. Myslím, že nájdem pokoj, keďže chcem prijať Eucharistiu tak, ako sa ma. Keď sa ale blíži spoveď, nedokážem vojsť a vyspovedať sa. Veľmi sa hanbím, veľmi ma trápia moje hriechy, a bojím sa, čo mi povie kňaz. Žijem na dedine a cela moja rodina je veriaca. A ja sa cítim ako čierna ovca. Dlho som sa hľadala… za iným kňazom ako za naším by som ani nešla; mám ho rada. Neviem, čo mám robiť. Modlím sa za odvahu vojsť do spovednice. Chcem neklamať a povedať všetko. Možno keby som mohla dať kňazovi na papieri… Prosím o radu a o modlitbu.

Rok milosrdenstva je dobrou príležitosťou aj pre Vás, aby ste sa zbavili toho, čo ťaží svedomie. Netreba predlžovať vlastné utrpenie, keď jestvuje riešenie, lebo to nerobíme ani v prípade fyzickej bolesti. O to viac je potrebné dbať na čistotu svojej duše, o čo viac je ona dôležitá pre každého z nás v zmysle ohrozenia vlastnej večnosti. Keď už máte urobené aj spytovanie svedomia a zaznamenanú tiež písomnú prípravu, netreba odkladať, lebo diabol môže spôsobiť, že zničí Vaše rozhodnutie, ktoré je tiež milosťou Svätého Ducha. Všetky tie myšlienky s vnútorným strachom a hanbou môžu ešte zosilnieť a potom to bude pre Vás ešte väčší problém. Úprimnosť vo vyznaní je dôležitá pre Vás, lebo vás vnútorne naladí na vernosť Bohu a citlivosť svedomia. Preto, ak by mala obava „čo si pomyslí kňaz“ sťažovať Vaše rozhodnutie, potom je lepšie ísť cez Fatimskú sobotu do Klokočova, alebo sa tam objednať u duchovného otca, ktorý sa tam venuje duchovnému vedeniu s vnútornými ťažkosťami veriacich, alebo zájsť do iných miest, kde sa spovedá. Len netreba odkladať, lebo v tomto prípade čas hrá nie pre Vás, ale pre Zlého.

Budem sa za Vás modliť, aby ste sa bez strachu čím skôr zbavili toho, čo Vás oberá o radosť zo života a vovádza do rizika straty večného života. Veď Boh je natoľko milosrdný, že na nám odpustené hriechy si nechce nikdy spomenúť, ako vo svojom liste píše apoštol Pavol: „…pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem“ (Hebr 8, 12; 10, 17).