Podstavec na sviečky môže byť kdekoľvek v chráme, ale zvyčajne je dávaný na viditeľné miesto. Je to podstavec na obetné sviece a z toho vyplýva aj zmysel pálenia týchto sviečok. Obeta sa vždy spaľovala, čo symbolizuje aj to, že každý, kto sa pre niečo obetuje, čosi zo seba stráca, prinajmenšom sebectvo, ktoré bráni v altruizme. Vosk sviece sa tiež spaľuje, ale pritom vydáva príjemné svetlo a teplo tak, ako aj človek, ktorý sa obetuje pre iných a je svetlým príkladom pre iných a dobrom otepľuje prostredie, v ktorom žije. Sviečku, ktorú zapaľujeme v cerkvi, zapaľujeme teda ako obetu, ktorou podporujeme chrám a zároveň to môžeme obetovať s úmyslom, ktorý vkladáme do modlitby, ktorú si sami zvolíme za kohokoľvek živého, či zomrelého. Dôležité je, aby to nebola len formalita, ktorá nám osobne nič nedáva okrem toho krásneho svetla sviece.