Som rada, že som našla takúto stránku, pretože sa veľmi málo rozprávam s kňazmi a toto je skvelý priestor, ako sa dozvedieť odpoveď na to, čo ma trápi už dlhšiu dobu. Som pravoslávna veriaca a môj priateľ je gréckokatolík. Veľmi sa ľúbime a sme spolu už dlhšie. V poslednej dobe sme sa začali rozprávať na tému svadba a čo bude s naším vzťahom ďalej. Keďže som si svoj veľký deň predstavovala vždy v našom chráme, priateľ pristúpil, a ak Boh dá, tak sa vezmeme v našom pravoslávnom chráme. Čo ma ale trápi je to, že v budúcnosti, ak nám Boh požehná mať detičky, tak priateľ si stojí jednoznačne za tým, že budú pokrstené v gréckokatolíckom chráme. Ja rozumiem, že deti by mali byť pokrstené a vychovávané v takej viere, akej je otec, ale nie som s tým stotožnená, pretože pre mňa to znamená, že musím zmeniť svoju vieru, začať chodiť do iného chrámu, s deťmi chodiť na prijímanie inde a do nášho pravoslávneho chrámu už vlastne ani nepôjdem, pretože deti tam prijímať sviatosti už nemôžu a ako by to vyzeralo, keby celá rodina chodila do jedného chrámu a ja sama inde? Priznávam, že mám strach z takéhoto manželstva, je to niečo, čo je mi kvázi cudzie, nevravím, že zlé, to určite nie, len sa bojím, že budem musieť svoju vieru zavrhnúť kvôli človeku, ktorého ľúbim a mám vnútorný boj sama so sebou, že uprednostním priateľa pred Bohom. Mám pocit, že by som spravila veľký hriech, no takisto chápem priateľa, že chce spraviť tak, ako ho to učí jeho cirkev. Čo robiť, vladyka? Má takéto manželstvo vôbec nejakú perspektívu? Nie je takéto manželstvo zle? Pretože si to neviem vôbec predstaviť, ako budeme vychovávať naše deti, čo im určíme za prioritné, kde vlastne budú patriť, ako sa budú modliť a do akého chrámu pôjdu? Z toho všetkého mi vyplýva jedine to, že najlepšia voľba bude rozísť sa, aj keď sa veľmi ľúbime. Bolo by to posledné, čo by som chcela, no nechcem nikomu ublížiť a takisto nechcem upadnúť do hriechu ani ja. Neviem už čo robiť, toto je pre mňa veľmi ťažká situácia, sama neviem, ako to vyriešiť. Prosím o pomoc a ďakujem za slová.

Je už veľmi málo ľudí, ktorí tak citlivo vnímajú svoju vieru, čo vám slúži ku cti a spáse. Ak by sme vychádzali zo slov Svätého písma, tak riešenie sa ponúka samo, ale je tu ešte: „len“ –  len je dôležité správne ho pochopiť a vložiť do praktického života. Tým hlavným východiskom riešenia je láska, ktorá „…všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží...“ (1 Kor 13, 7n). Túto lásku nosíte vo svojom srdci a bolo by zlé, keby ste ju stratili kvôli nepochopeniu logiky predpisov.

Tak Gréckokatolícka, ako aj Pravoslávna cirkev má viesť veriaceho k spáse na základe vykupiteľského diela lásky, ktorá bola pribitá na kríž v osobe Ježiša Krista. Toto je ten duchovný základ, na ktorom treba budovať svoj kresťanský život prostredníctvom tajomstiev Cirkvi, ktoré spoločne vyznávajú obe cirkvi a prostredníctvom zachovávania Božích prikázaní.

Ak teda viete, že vás spája Kristus a sviatosti, medzi ktoré patrí aj tajomstvo manželstva, potom je tu už veľmi veľa spoločných duchovných prepojení. Zostáva vám dvom už len vo vzájomnej láske nájsť spôsob, ako prekonať „veľkú a oficiálnu“,  historickú roztržku Cirkvi vo svojom malom rodinnom prostredí tak, aby neutrpela „domáca cirkev“, ktorou je rodina. A kvôli tomuto vydáva Cirkev aj svoje usmernenia, ktoré je potrebné rozumne zakomponovať do praktického života vašej vzájomnej lásky. „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri: no najväčšia z  nich je láska“ (1 Kor 13, 13). Ak Vám láska bude diktovať a nie predsudky, či tvrdohlavosť, potom sa aj v  rámci predpisov dá nájsť spoločný konsenzus s rešpektovaním toho druhého, ktorého milujeme a nechceme, aby on vnútorne trpel pocitom osobného zlyhania v tak dôležitej oblasti, ako je svedomie.

Znova zdôrazňujem, že duchovné východiská máte rovnaké a možno práve na vašej „domácej cirkvi“ – t. j. rodine sa má osvedčiť ten pravý ekumenizmus založený na láske, ktorá privádza k skutočnej jednote sŕdc. Oficiálna Cirkev sa môže ešte dlho snažiť o preklenutie „výhrad“ na ceste k zjednoteniu, ale v oblasti domácej cirkvi je to jednoduchšie, lebo je tu už základ, ktorým je láska muža a ženy a určiť si vzájomne zásady správania je oveľa jednoduchšie, ako hľadať konsenzus medzi množstvom autokefálnych cirkvi a všeobecnou, Katolíckou cirkvou.

Modlím sa za Vás a žičím Vašej láske, ale aj zdôrazňujem, že spoločné rozhodnutia budete musieť v úprimnosti lásky nachádzať vy sami, lebo v živote každého z nás je veľa momentov pre vážne pozastavenia sa a nové vykročenia správnym smerom.

Nech Vám Pán na tejto ceste žehná a sprevádza Vás vždy ochrana Božej Matky.