Jestvuje slávnostná a osobná forma sľubov. Nie žeby neboli sľuby ako také, vždy vážne, ale aj od dopadu na spoločenstvo Cirkvi je dôležitý rozdiel medzi verejnými a súkromnými sľubmi. To, čo sa sľubuje pred Cirkvou, len Cirkev, resp. jej čelní predstavení môžu dišpenzovať. Tak je to s uvoľnením od verejných rehoľných sľubov. To, čo sa sľubuje v súkromí vo vážnych situáciách, môže na internom fóre svätej spovede riešiť spovedník. On môže zameniť nevykonateľné sľuby za iné, ale je potrebné to riešiť ako vnútorný problém svedomia. Preto odporúčam neodkladať, lebo človek nemôže byť vnútorne pokojný, kým nemá pocit splnenia vnútorného záväzku, aj keď ho berie na seba ako laik, sľubuje však aj on samotnému Bohu. Samozrejme, že od sľubov, ktoré vyplývajú aj zo záväzných predpisov Cirkvi, ako je napríklad povinnosť nedeľnej a sviatočnej svätej liturgie, či pôstna disciplína…, kňaz nemôže uvoľniť, ale jednoduché osobné záväzky môže zameniť za dostupné.