(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)
Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. V praxi to znamená, že kresťan zhruba osem týždňov neje nijaké mäso, z toho sedem týždňov ani vajcia, mlieko, syry a podobne. Keď však nastane Pascha, toto všetko je mu opäť dovolené, počas Svetlého týždňa dokonca aj v stredu a v piatok. Je teda prirodzené, že takýto človek príde za kňazom a požiada ho, aby predmetné pokrmy najprv posvätil. Keď si uvedomíme, že dané jedlá, ako to naznačujú kňazské modlitby, pripomínajú kresťanovi okrem iného Božieho Baránka, ktorý sa pre nás obetoval, a Chlieb života, ktorý sa nám podáva v Eucharistii, logika ich posvätenia sa stáva ešte jasnejšou. Týmto pokrmom však netreba prikladať ani príliš veľkú, ani príliš malú váhu. Na jednej strane sú pre nás jedným z významných prostriedkov Božieho požehnania, na strane druhej bohoslužobné knihy jasne hovoria, že nie je dovolené nazývať ich Paschou, lebo skutočnou Paschou je výlučne Kristus.