Vo všeobecnosti môžeme povedať, že preklady gréckych bohoslužobných textov do cirkevnej slovančiny sú mimoriadne presné, spravidla doslovné, a veľmi spoľahlivé. Toto konštatovanie sa týka aj nicejsko-konštantínopolského vyznania viery. Argumentov by mohlo zaznieť mnoho, preto sa musíme obmedziť na dva, ktoré sú kľúčové. Po prvé: Tento preklad vyznania viery sa používa už celé storočia, a to všetkými slovanskými východnými cirkvami celého sveta, tak pravoslávnymi, ako aj katolíckymi. Je teda dostatočne posvätený tradíciou. Po druhé: Tento preklad vyznania viery má schválenie rímskeho Apoštolského stolca.
Isteže, pri každom jednom preklade bez výnimky treba pamätať na skutočnosť, že ide o preklad. Žiadny preklad do žiadneho jazyka, nech by bol akokoľvek kvalitný, nie je bezvýhradne adekvátny. Uvedený fakt sa týka aj gréckeho termínu „katholikén“ (respektíve „katholikin“), na ktorý sa pýtate. O to viac, že ide o slovo, ktorého presný význam vo východiskom jazyku nie je absolútne zrejmý a ktorého interpretácia závisí aj od osobného presvedčenia konkrétneho človeka či skupiny veriacich. Ak sa prekladatelia rozhodli použiť cirkevnoslovanský výraz „sobórnyj,“ rozhodne by som to nepovažoval za chybu či nedostatok. Znova uvediem dva základné argumenty. Po prvé: Uvedené slovo znamená v prvom rade „spoločný, všeobecný, pospolný“ a podobne, až sekundárne „snemový“ či „koncilový“. Po druhé: Ani druhotný význam daného slova nie je vo vzťahu k danej veci negatívny, veď všeobecnosť Kristovej cirkvi sa najlepšie prejavuje práve na snemoch.
Ak teda budete používať pri svojej modlitbe riadne cirkevnoslovanské preklady bohoslužobných textov, nemusíte sa obávať žiadnej závažnejšej chyby. Toto ubezpečenie sa týka aj symbolu viery.
(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)